Kronika farnosti Kostolná Ves

J.V.D!

Najdôstojnejší Ordinatiát v roku 1930 nariadil, aby sa v každej farnosti viedla kronika. Je to dôležitá vec lebo od roku 1831 keď sa posledný raz napísala Kanonická Vizitácia, nezaznačilo sa takmer nič, následkom čoho v dejinách kostola, fary a školy sa nevie nič o tom kedy, a ako zhorel kostol, fara, atď. Ako sa stavala predošlá škola, kto ju financoval a podobne. Začínam teda značiť tie najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa odohrali vo farnosti od roku 1918, totiž od prevratu tak, ako sa naozaj stali. Cez prevrat až do 15.11.1920 faru administroval Dezider Brestrensky, ktorého farníci nenávideli natoľko, že ho dali internovať. Vyslobodil sa odtiaľ, ale ,,proper odium plebis" bol potom amovovaný a dočasne penzionovaný. Dňa 15.11.1920 administráciu tejto fary prevzal Alexander Vetzel, dekan - farár rudniniansky ku ktorému Najdôstojnejší Ordinariát pridelil mňa ako de titulo farára Val. Belanského, ktorý mal byť pomocnou silou na tri týždne, vraj kým túto faru nezaujme Juraj Hodál, vtedajší žilinský kaplán, ktorý mal v obľube túto faru. Svoj príchod však dlho odkladal až z toho bolo 8 mesiacov. Boli to poprevratové časy, spomeniem preto len toľko, že práce bolo veľa, ale duševnej i hmotnej ešte viac. Ľud, kostol, fara, škola zanedbaná tak, že škoda by bolo o tomto písať. Konečne dňa 27.4.1921 sa Juraj Hodál zriekol tejto fary, Najdôstojnejší Ordinariát sľúbil a dal túto faru mne. 01.05.1921 som zaujal toto miesto. Prázdny ošarpaný kotol ma vtedy veľmi zarmútil lebo som videl, že teraz je na mojej starosti. Škola podobne lebo bola zo surových tehál postavená, dopraskaná, podoprená natoľko, že dozorca školy Jozef Sivák dňa 15.05.1921 prišiel do Kostolnej Vsi a ešte v ten deň rozkázal školu ako nebezpečnú chajdu zatvoriť a novú postaviť. Potom nastalo trápenie... V Rudnom na slúžovskej expoziturke sedel vtedy slúžny František Kelbl, ktorý navádzal farníkov aby stavali štátnu školu... Konečne po utrápených námahách predsa poslúchli a tak Kostolná Ves a Dlžín spoločne postavili rímskokatolícku školu. Materiál si sami dodali a každý z ľudí prispel určitou peňažnou čiastkou, čo učinilo asi 38 000 Kčs k čomu ešte Najdôstojnejší Ordinariát pridal 2 000 Kčs. Dňa 04.11.1921 v nedeľu ju posvätil dekan Alexander Vetzel z Rudného. Učiteľom bol vtedy Jozej Hnáth, ktorýsi tiež žiadal reparáciu na celom byte, čo sa súčasne so školou urobilo v cene asi 27 000 Kčs. V roku 1921 sa dala nová strecha aj na farskú maštaľ, lebo bola šindľová a úplne zničená. Videl som však, že aká je to nedôstojnosť: božie služby konať v takom ošarpanom chráme, preto sme sa obrátili na našich farníkov žijúcich v Amerike, ktorý sa ihneď poskladali a zaslali nám 14 000 Kčs. Medzi tým som nabádal farníkov aby vybudovali organy, l ebo staré boli úplne zničené. Zohnalo sa ihneď 22 000 Kčs, za staré rátal 3 000 a tak nové postavil dňa 21.12.1921 Otokar Vážanský v Nitre, ktoré potom dekan Alexander Vetzel z Rudného posvätil. Už spomenutých 14 000 Kčs sme použili na vymaľovanie kostola, čo sa stalo v roku 1922. Maľoval ho Nogrády a Petrikovič z Nitri a dňa 15.08.1922 ho kaplán Alexander Vetzel z Rudného posvätil. Nechceli však postaviť farské chlievy a kedže som sa nechcel protiviť tak som si ich v tom istom roku postavil sám. Kúpila sa večná lampa i socha Božieho Srdca i Panny Márie, súčasne s maľovaním sa ešte zozbieralo 1 000 Kčs, za ktoré sa vybudoval aj svätý hrob. 01.02.1923 pre alkoholizmus musel stanicu opustiť Jozef Hnáth. Stanica bola vyprázdnená až do 05.11.1923 kedy bol zvolený František Šulgan učiteľ z Račie. Fara mala jedného horlivého človeka: Jána Šimoru z Kostolnej Vsi v Amerike. Obrátil som sa na neho aby pozbieral peniaze na zvony. Nazbieralo sa takmer 2 000 Kčs, 3 000 Kčs venoval Ondrej Šimora v Amerike sám za svoje vyzdravenie 5 790 Kčš nazbieral Ján Šimora sám. Za veľkodušnosť Ondreja Šimoru má napísané jeho meno na najmenšom zvone, keďže ho kúpil sám. 10 790 Kčs dodal Alojz Kurbel z Trnavy v roku 1925 v novembri tak, že 23. novembra ich posvätil Ján Briestensky, farár z Valaskej Belej za veľkej účasti farníkov i susedov. Ján Šimora však neváhal, zbieral ďalej a zaslal 2 700 Kčs i na luster, ktorý sa tiež zadovážil a ešte 2 000 Kčs do organu vložil register ,,Vox coclestis". 15.03.1927 František Šulgan sa stanice zriekol a tak miesto bolo prázdne až do 4. novembra 1927 kedy sa zvolil Anton Prouza, učiteľ z Rtyně (Krkonoše Čechy). 02.02.1929 sa Anton Prouza zriekol stanice a 04.05.1929 zaujal stanicu Jozef Jančovič, učiteľ z Malženíc. V roku 1929 sa muselo pristúpiť ku stavbe novej farskej stodoly, lebo stará drevená a poprikrývaná slamou volala po odpočinku. Kamenie a tehly dodali farníci, ale drevo som dal z farskej nevidzianskej hôrky ja. O peniaze sa postaral pán notár Blažej Smatana v Rudnom, ktorému vyslovujem vrelú vďaku. Zadovážil 10 000 Kčs a 1 100 Kčs sa utŕžilo za starú. Takto zanedbaná fara sa postupne dostávala do poriadku. Avšak ešte mnoho vecí treba zadovážiť. Nachádzajú sa vždy jednotlivci, ktorí pamätajú aj na chrám. Štefánia Pánisová kúpila sochu sv. Antona. Ján Šimora priniesol z Ameriky svietniky na oltár. Jozef Mečár, učiteľ zo Seče kúpil ,, accordium" ku sakristii. Ružencový spolok 2 zástavy.Farníci lampu ,,Polar" a Štefan Mikuláš z Kostolnej Vsi nazbieral na robotách vo Francii na svietniky a na zástavu Božirho Srdca Ježišovho. Krížová cesta je tiež z americkej zbierky Jána Šimoru. V roku 1927 farníci vybudovali kaplnku v Dobročnej, v roku 1929 v Dlžíne a v Seči. Celok teda pokračuje kým mnohí vypadávajú v mravoch a vo viere. V roku 1921 Kostolná Ves postavila nový kríž vo svojom cintoríne. V roku 1922 Dobročná vo svojom cintoríne. V roku 1923 Nevidzany pri ceste kde je hranica s chotárom dobročským. V roku 1930 Seč nielen pri kaplnke , ale aj v chotári jeden na ,,Holčinej" druhý v ,,Potokoch". Dobročná má pri svojej kaplnke tiež nový kríž, Dlžín podobne. V roku 1930 Kostolná Ves postavila nový kríž v dedine a v roku 1931 pri mlyne. I tieto veci zaznamenávam len preto lebo farníci majú slabú pamäť.

O.A.M.D.G.

Okolnosti

Chytám sa tejto kronikárskej úlohy iba po šesť ročnom pobyte a to ešte mimo fary. Preto budem musieť niektoré číselne údaje uvádzať iba z pamäti alebo používaním súkromných záznamov, ktoré z tej doby zostali v mojich knihách. Mal som v úmysle, že kroniku fary napíšem zevrubne použitím a po preskúmaní údajov, ktoré možno zistiť v knihách z farského archívu. No pre všestrannú zaujatosť počas účinkovania v Kostolnej Vsi sa to nestalo. Mnohé viac menej užitočné, priznám sa, ž aj mnohé zbytočné a nerozvážne práce a podujatia mi nedovolili zostaviť tieto stránky na fare. Pre hore uvedené okolnosti chcem načrtnúť údaje o farnosti prehľadne len v niekoľkých záhlaviach.

Rozdelenie záhlaví

Farníci Farská budova Kostol Škola Skôr jako k tomu pristúpim chcem vyplniť medzeru medzi rokmi 1932 a 1934, kedy fara nemala vlastného farára a z tohto obdobia nezostali žiadne písomné záznamy.

Príčiny

Odňatie farára súvisí s múrom kostolnej ohrady. Tento múr už okolo roku 1910 bol predmetom úradného dopisovania. Dp. farár toho času Ján Líška, na túto prácu už bol aj zostavený rozpočet, farár ho predostrel do Nitry. Bol mu však vrátený s poznámkou, že táto práca je na ten čas ešte nepotrebná. Vydržal síce, lepšie povedané pustol až do posledných rokov pobytu dp. predchodcu Ľudovíta Šimeka. Jeho stav bol už taký, že ohrozoval okoloidúcich a bola vážna obava, že po múre príde na rad i kostol, ktorému hrozilo nebezpečie, že zosunutím pôdy nastanú na ňom trhliny.

Pustý múr kostolnej ohrady

V tomto čase záležitosť múru kostolnej ohrady zaujímala už nielen Najdôstojnejší Ordinariát, ale i okresný úrad a bola predmetom čulých debát na zasadnutiach šk. stolice, ktorá býva reprezentom farnosti. No nedobrá vlastnosť farníkov: prejednávať, reči množiť, povinnosti na iného váľať, vlastný predmet obchádzať - ani v tejto záležitosti nevedela uspokojiť ani cirkev ani svet vrchnosti. Pán farár aby aspoň niečo spravil, dal podoprieť kolami padajúci múr. Šk. stolice sa zvolávali ďalej a keď na ich zasadaniach bola veľká nejednotnosť a nedisciplinovanosť zvlášť v pomere k najdôstojnejšiemu p. biskupovi, čo ešte i do zápisnice zaviedli, p. biskup zastavil sľúbenú pomoc a rozhodol tak, že farníci nedostanú dovtedy riadneho a stáleho duchovného, pokiaľ múr sami z vlastných prostriedkov nepostavia.

Odňatie farára

Dp. farár, ktorý aj sám pre isté vyhrážky zo strany jednotlivých farníkov a pre neudržateľný pomer a org. - učiteľom si zažiadal faru: M. Hradná, ktorú i dostal. Farnosť Kostolná Ves zostala na jaseň roku 1932 osirotená a v duchovnej správe bola zverená susednému farárovi z Nitrianskeho Rudna. Prevzal vyučovanie školských dietok, v nedeľu chodil slúžiť tichú svätú omšu. Iba na sviatky sa podarilo farníkom, že im najdôstojnejší p. biskup pridelil na pár dní kňaza. Čím neskôr tým viac cítili farníci hrdosť rozhodnutia Najdôstojnejšieho Ordinariátu, Dp. farár v Nitrianskom Rudne ani pri najlepšej vôli sa im nemohol venovať natoľko, nakoľko by to oni potrebovali. Malá svätá omša v skoré hodiny im nebola dosť vhodná. V Nitrianskom Rudne im to zas ľudia dali pocítiť, že sú tam iba votrelcami, neraz im aj vyčítali, že čo tam hľadajú, keď si svojho farára sami donútili k odchodu. Neboli spokojní ani s tým keď vianočnú, veľkonočnú sv. spoveď si mohli odbaviť iba naraz z celej farnosti v jeden deň. Takto prežitého pol roka stačilo k tomu aby prišli k rozumu.

Stavia sa

Na jar roku 1933 sa dali do práce. Zástupcovia jendotlivých obcí sa dohodli na rozdelení práce, zaopatrení stavebného materiálu, úhrade pohrebných financií a začali. Starosta v Kostolnej Vsi Michal Pánis č.2.55 zaobstaral murárov, vápno, cement, železo, pletivo. Miestny org. - učiteľ Jozef Jančovič s príkladnou horlivosťou viedol dozor pri práci. Po dedinách zháňal i nedbalo dochádzajúcich farníkov, ktorí mali vykonávať poriadkové práce. Takto sa podarilo koncom mája v roku 1933 odstrániť kameň úrazu, ktorý toľko nepríjemností, toľko zlého chýru narobil farníkom na okolí a tiež aj u Najdôstojnejšieho Ordinariátu.

Stavebný náhľad

Stavebný náhľad tejto práce bol asi 4 309,- Ks. Na tento obnos im p. biskup prispel čiastkou 1000,- Ks. Po zaplnení fary v roku 1934 dokončili ohradu kostola veľkou železnou bránou od dedín a malou železnou bránou od fary za obnos 1200,- Ks, na ktorý sa podarilo vyprosiť ďalších 1000,- Ks od J.Exc.p. biskupa. Po splnení podmienky Najdôležitejšieho Ordinariátu prosili aj deputáciou aby im bol pridelený stály duchovný.

Kan. vizitácia

Boli však vystavení ešte ďalšej skúške. Dp. Archidiakon pri vizitácií v roku 1934 si prácu prezrel, ale kňaza pre nedostatok duchovných ešte nedostali. Konečne na jaseň v roku 1934 bola fara vypísaná. Na Vianoce bol k nim vyslaný dp. Augustín Čaprnka.

Zaplnenie fary

Medzi sviatkami však bol menovaný za farára do Kostolnej Vsi Rudolf Lednický na ten čas administrátor v Novákoch. Takto po dvojročnej prestávke dostala farnosť znovu stáleho kňaza.

A, Farníci

Duše farnosti boli tie, ktoré ma prijímali k zažiadaniu tejto farnosti a preto začnem s tým, čo som s nimi zažil a jako som ich spoznal za svojho účinkovania. Po tvrdej lekcii, ktorú farníci tejto farnosti dostali v rokoch 1932 - 1934 boli ochotní splniť povinnosti súvisiace s prekážkou farára. Každá obec poslala jeden záprah do Novák a okrem toho vyplatili trovy prevážania nábytku autom. Urobili ešte viac.

Privítanie nového farára

Neviem či to bolo inštinktívne, zo zvedavosti na nového farára alebo snáď zorganizované miestnym p. org. učiteľom, ale čakali vo veľkom počte pred obcou na nového farára. Postavili aj bránu a pozdravili prichádzajúceho. Urobil tak spomenutý pán organista a z občanov Ján Šimora, Amerikán. To som nečakal. Prezradil som to i v odpovedi a narážke som prosil prítomných o to aby sa prvé stretnutie a ochota medza nami nikdy neskazili a zvlášť aby po slávnej Kvetnej nedeli nenastal Veľký piatok. Duše farnosti boli tie, ktoré ma prijímali k zažiadaniu tejto farnosti a preto začnem s tým, čo som s nimi zažil a jako som ich spoznal za svojho účinkovania. Po tvrdej lekcii, ktorú farníci tejto farnosti dostali v rokoch 1932 - 1934 boli ochotní splniť povinnosti súvisiace s prekážkou farára. Každá obec poslala jeden záprah do Novák a okrem toho vyplatili trovy prevážania nábytku autom. Urobili ešte viac.

Privítanie nového farára

Neviem či to bolo inštinktívne, zo zvedavosti na nového farára alebo snáď zorganizované miestnym p. org. učiteľom, ale čakali vo veľkom počte pred obcou na nového farára. Postavili aj bránu a pozdravili prichádzajúceho. Urobil tak spomenutý pán organista a z občanov Ján Šimora, Amerikán. To som nečakal. Prezradil som to i v odpovedi a narážke som prosil prítomných o to aby sa prvé stretnutie a ochota medza nami nikdy neskazili a zvlášť aby po slávnej Kvetnej nedeli nenastal Veľký piatok. Dňa 25.I.1934 v deň obrátenia sv. Pavla som v prítomnosti okr. p. dekana prevzal faru od dp. pána suseda Štefana Zlámala. Po ukončení hlučného dňa som mal možnosť spokojne sa rozhliadnuť po svojom novom byte.

Stav farskej budovy

Farská budova, hlavne z vnútra ma veľmi triezvo vítala. Niekoľko dní pred nasťahovaním mi domáci vypočítať veľa bytových a zdravotných nedostatkov. Cítil som, že tu bude snáď aj dosť ťažkých bojov pri ktorých pravdepodobne padnú aj iné slová jako pri vítaní. No nedal som sa znechutiť. Veď k prijatiu a zažiadaniu tohto benefícia ma nedeterminovala farská budova alebo benefícium tvoriace dôchodky. Priznám sa, že faru som si bol pozrieť až po menovaní a o dôchodku som sa dozvedel až po zaujatí fary. To jedno vedel, že veriaci sú duševne zanedbaní, potrebujú starostlivého a neúnavného pastiera. A to bolo to, čo ma tiahlo, keďže mojím kňazským ideálom bol sv. Ján Kianney.

Prvé zasadnutie so šk. stolicou

Najbližšiu nedeľu zasadala šk. stolica. Zúčtovalo sa z opráv kostolnej ohrady. Išlo to hladko. Schodok sme žiadali od J. Exc. p. biskupa a niečo ťarchy sme rozvrhli ešte na obce. Toto však je už opísané pri prevedení opráv kostolnej ohrady. Do výhľadu sa dala i oprava spustnutej fary, ale až po zrelom uvážení praktických potrieb. Stanovisko farníkov zvlášť z Nevidzian k tejto veci sa mi veľmi ľúbilo, začo som ich aj pochválil a žiadal aby na každom zasadnutí boli takí úprimní a otvorení jako tu. Prvou mojou starosťou bolo vyžiadať si kanon. investitúru k prevzatiu tejto fary. Domáci síce odporovali, lebo vraj v takej kuchyni a na takom šporáku nie je možné niečo pre hosťov prichystať. Predsa konečne privolili. Chcel som byť čím skôr a to na trvalo jako pred sv. cirkvou, tak pred farníkmi poriadnym farárom. Pri skladaní prísahy v Nitre som zbadal, akú mienku má o farníkoch p. biskup. Myslel som, aspoň po tom čo som za chvíľu skúsil, že je moc čierne o farníkoch informovaný. No neskoršie časy mu dali za pravdu.

Inštalácia

Dňa 06.II.1934 zavítal do farnosti vysoko dôstojný pán archidiakon Dr. Andrej Škrábik. Za prítomnosti duchovenstva z dekanátu pred farníkmi vyžiadal od nového farára prísahu a odovzdal za predpísaných obradov kostol, faru a veriacich. Po kázni a sv. omši sa zišli na fare oltárni bratia a za veriacich starostovia jednotlivých obcí a pp. správcovia škôl. Tak som si to sám prial a pred prítomnými aj odôvodnil zvlášť s tým, že len v svornej spolupráci tu prítomných si trúfam úspešne previesť tie úlohy, ktoré sú mi ako farárovi zverené. Odznelo nie koľko naozaj úprimných a správne myslených zdravíc. Prozaickou a skoro všednou na inštalácií sa mi videla tá, ktorú predniesol dp. J. Briestenský, farár z Valaskej Belej, ktorý mi doporučoval nasledovať aj príklad predchodcov ,,hospodárov, záhradníkov". Vtedy som ešte nevedel, že práve z toho si tak mnoho osvojím. Neviem ani teraz zreteľne posúdiť či na dobro alebo na škodu farníkov. Ale zdá sa mi, že viac to bolo na šoku aspoň intenzívnej pastorácie.

Prvé skúsenosti

Neuškodí na tomto mieste snáď krátku reflexiu urobiť o rozhľade, ktorý som nadobudol. Zbadal som, že rady majú farára takého , ktorý od nich nič nepýta, v ničom sa od nich nelíši, koná si povinnosti tak aby nikomu na otlak nestúpil. Musel som zaujímať stanovisko a dbať i na domácnosť aby si neznemožnil úspešnú pastoráciu.

Farár a farníci sa spoznávajú

Prestali dôverné schôdzky na karotky a čaj na fare, kam predtým chodievali práve takí, ktorí si dôvery najmenej zaslúžili. Žiadal som to, čo podľa úpravy Najdôstojnejšieho Ordinariátu za honorované náboženské úkony patrilo; pridŕžal som sa práv na ktoré som pri inštalácií pred farníkmi prisahal, že ich zachovám a prípadne zanedbané späť vydobyjem. Dbal som na to, že v cirkevných záležitostiach v kostole farár musí hájiť cirkevné stanovisko, že on musí reprezentovať Božie a cirkevné stanovisko. To sa zas len nepáčilo lebo boli navyknutí na to, že oni hrali a farári tancovali a teraz sa to obrátilo: Slovom kopili sa mraky nad hlavou nového farára. Mnohým sa nepáčil a iní sa postavili stranou, zaujali vyčkávacie stanovisko. Medzi tým nastal pôst. Zadelil som veriacich podľa stavov a dedín ku sv. spovedi. Prichádzali pekne. Páčilo sa im to a sľubovali, že za takého poriadku budú prichádzať vďačne (ale len na výnimočnú sv. spoveď). Výsledok ma v skutku prekvapil. Z farnosti 1800 duší čítajúcej, najmenej 300 dospelých bolo vo svete a penitentov po Veľkú Noc bolo vyše 1100. Prechovával som nové nádeje. Veď sviatočné prerobenie farnosti je najistejšie. No časom som prišiel na smutnú skúsenosť. Mnohí a zvlášť tí ,,ročiaci" prichádzali zo zvyku. U nich kresťanský kostolík v kostole a ten istý na dedine boli úplne oddelené a sebe protirečiace osoby nie len v slovách, ale i v skutkoch i v tých najvážnejších. Tu čakala práca misionárska. Hlásať od začiatku vieru, vysvetliť prikázania a vážne naliehať na ich svedomité dodržiavanie.

Miestnemu farárovi zverená administrácia Čavoja

V tomto čase na škody mne zverenej farnosti mi bol pridelený k administrovaniu i 13 km vzdialený Čavoj. Veľa času, spokojnej rozvahy, ba snáď i osobných stykov potrebovali moji vlastní farníci a tu mi po odbavení katechéz, najnutnejších farských povinností sotva času na dôstojné odbavenie Breviára.

Odoprené ručné práce

Tu sa však začali hneď ťažkosti kopiť. Prvá bola, že ručné práce nedodali. No predsa sme začali prácu do 20.VIII. Po odchode robotníkov museli pomáhať denne i domáci, keďže murári boli ochotní ďalej pracovať. No vďaka Pánu Bohu sa to previedlo hoci aj s obťažením miestneho farára, keďže rozpočet aj odhliadnuc od platených nádenníkov a mnohých furmanok pre dokupovaný stavebný materiál sa hodne zvýšil.

Ďalšie nutné opravy

Zostalo však ešte hodne súrnych prác, ktoré čakali už len na farára, keďže farníci už aj nad tým čo sa previedlo (hoci svoj sľúbený príspevok nedávali), sa pohoršovali. Do 2000 škridiel, preloženie všetkej škridly, úprava dvora, znášanie povalou chytilo mimo prevedených opráv 1834 Ks.

Vysádzanie záhrady

No neprestal som s prácami. Videl som, investícia do budov sa nikdy nevráti. K fare patriaca veľká záhrada bola snáď len v 1/5 stromami vysadená. K fare patrila v Kapusnici asi 3 hold. Lúka, ktorá však neprinášala skoro žiadneho úžitku. Pokúšal som sa teda o vysádzanie záhrady stromčekmi, snažil som sa o premenu lúky na ornú pôdu. Žiadal som z Nitry na to pôžičku i som ju dostal vo výške 2500,- Ks od Kapit. Opatrovníctva náb. základín.

Príčiny rozdvojenia medzi farárom a farníkmi

Ďalšou vecou, ktorá robila rozdvojenie medzi farárom a farníkmi bola org. učit. Stanica. Mysleli si, že som proti ich kandidátovi, ktorého jako len s učit. dospelosťou som nechcel na prvom mieste zvoliť. Keď ma však o uchádzačovi presvedčila, že je to prípustné, bol zvolený bezpodmienečne. No zostal jako tŕň i u farníkov i u novozvoleného. Svoje zlé ovocie to prinieslo pri jasennej deľbe org. ovocia medzi tými, ktorí na škole behom toho roku účinkovali (hoci bola deľba podľa ,,Pravidiel"). Nemalú čiastku na kalení pomerov v cirkvi mali farníci z Francie, ktorí prišli domov alebo odtiaľ dopisujúci. Tiež neprajne pôsobilo, že vo farnosti je veľa naturálnych dávok a to rôzneho druhu.

Roztržka

Tieto všetky príčiny spolu trochu zlomyseľného našepkávania, že farár za ich peniaze vodovody, pohodlia chystá, pána hrá - vzbúrilo celú búrku vo farnosti. Začali chodiť na poradu po všetkých možných úradoch a inštanciách a radili sa, či ich môže kto donútiť k tomu, aby zápisnične odhlasovaný peňažný príspevok zaplatili. Výsledok bol ten, že mimo nákladu opravy maštale 1000,-Ks (200,-Ks za obec) ostatok odopreli. Priznám sa, že mi to tvrdo padlo a napnutý rôznymi starosťami, zadĺžený na faru som sa neraz aj ostrejšie vyslovil, čo nie prajne účinkovalo za spomenutých okolností. Vďaka ročne konaným duševným cvičeniam. Tie mi aj v jaseni roku 1934 znovu priniesli rovnováhu duševnú a upozornili ma na priestupky, ktorých som sa dopustil. Vrátil som sa z nich spokojnejší medzi svojich farníkov. Začal som sa po hlučných a dušu vyprázdňujúcich hmotných starostiach trocha viac venovať farníkom.

Zbližovanie

Začali sme mesačné schôdze s členmi svätého Ruženca. V zimne pri vyberaní sosypu som prišiel do bezprostredného styku so všetkými farníkmi. Proboval som stranou a akoby cudzie nechávať boľavé refrény z opravy fary a to osožilo. Prvá obec Nevidzany sa hlásila k svojej povinnosti a zaplatili za nich pripadajúci podiel. Ich príklad nasledovali ešte v tom roku farníci z Kostolnej Vsi, aby neboli horšími. V nasledujúcom roku si splnili povinnosť farníci zo Seče a z Dobročnej. Konečne hoci až v roku 1937 urobili tak jako poslední farníci z Dlžína.

Sväté misie 19.-29.01.1935

V tejto dobe som začal pomýšľať na zadržanie sv. misií vo farnosti. Bol som presvedčený, že keď nás hmotné záležitosti rozvadili (o ktorých som myslel, že sú už na konci), misie nás trvalo zmieria. Zadržanie sv. misií mi sľúbili OO. Spoločnosti Ježišovej na január 1935. Chystal som pre ne pôdu a porozumenie v spomenutých mesačných schôdzach žien, stykoch s farníkmi, sv. omšami a spoločne konanými modlitbami na ten úmysel. Pri vianočnej sv. spovedi som sa usiloval zachytiť jednotlivé skupiny mužov z filiálok a dohodnúť sa s nimi o najvhodnejšom čase na kázne. Sv. misie zadržali vo farnosti v dňoch 19.-29.I.1935. P. Gallas a P. Guga Otcovia Spoločnosti Ježišovej. Hoci nebol priveľký nával farníkov, ale prichádzali zo všetkých krajov. Sledovali so záujmom kázne a stavovské náuky, pristupovali pekným počtom a to denne ku sv. prijímaniu. Mnohí si hľadeli urovnať zanedbané rodinné pomery. Po skúsenostiach nastávajúcich dňoch a rokov môžem radostne potvrdiť, že sv. misie sa vydarili. Nositeľmi požehnaných ovocí zostali spolky: Bratstvo Božieho Srdca - pre všetky fary, Združenie Mužov Božieho Srdca - pre mužov a mládencov, Marianska Kongregácia - pre panny. Členovia zvlášť týchto spolkov, i muži verne vytrvali v mesačnom pristupovaní ku sv. spovedi a ešte častejšiemu sv. prijímaniu. V tomto vidím najväčší úžitok svätých misií. Čo sa nepodarilo kázňami, ponúkaním dosiahnuť miestnemu duchovnému ani u žien, to sa podarilo s milosťou B.P.P. misionárom aj u mužov.

Príčina sporov

V tomto čistejšom a zdravšom ovzduší som chcel spoločnou dohodou s farníkmi odstrániť alebo aspoň menej škodným urobiť kameň úrazu, ktorým boli primnohé a rôzne naturálne plnenia. Pri nich sa skoro každoročne došlo k sporom a hádkam. Ťažko bolo na hlucho pustiť zanedbanie naturálneho plnenia jednej obce, keďže sa farníci priveľa jeden na druhého obzerali a dovolávali.

Rôzne plnenia

Tieto plnenia sú: sosyp v jaseni z celej farnosti: 55 meríc, 100 kureniec, ktoré nosievali po jednom, nejedni povinnosť zamieňavo v 2.,3.,5. roku si plnili; drevo dovážali obyčajne v jaseni a patrilo na potrebu toho roku od januára, bolo toho spolu 46 m3. Ručné a zápražné práce, ktoré konali farníci z Kostolnej Vsi (vyhrabávaním, kosením, sušením a odnášaním sena z farskej záhrady); z Dlžína, z Dobročnej (úplne obrobili: orať, siať, kosiť, zvážať, hnoj vyviesť); Nevidzany a Seč plnili povinnosti na Čerbeši na rozlohe zvláštnymi medzami vyhradenom (tiež plno obrobila každá obec svoju čiastku jako Dobročná). Ohrádzali farskú záhradu pruteným plotom každoročne na Veľký piatok (hranicu od Rudna, od potoku Dobročná nahor, ďalej Kostolná Ves, hranicu od obecného domu nateraz kameňom vybavenú Seč. Hranicu od Dlžína od potoka po roh za susedmi Nevidzany, ostatok až do kuchyň. Záhrady Dlžín). V pôste prinášali pôstnu strovu bez určenia množstva (hájnik vybral po obci vajíčka dokedy spomínali aj strukoviny a tie potom pán starosta priniesol na faru). Teda bolo toho až dosť. Krom toho robievali si to jako chceli a kedy chceli a bolo nebezpečie, keď to jedna obec odoprie, začnú to isté robiť aj ostatné.

Výmena pletiva

Dali sme sa vyjednávať. Pomerne najhladšie išlo vymeniť ohrádzanie záhrady. Farníci po každej obci zvlášť zakúpili drôtené pletivo, kde toho bolo viac prispeli len čiastkou.

A, Ohrada

Farár dodal prácu, stĺpy a zostali oslobodení od tejto povinnosti dokiaľ nevezme skazu pletivo. Seč dodala isté množstvo kamňa, čo doplnil farár a na svoje trovy dal z neho postaviť kamenný múr tiež tak, že sú od povinnosti oslobodení dokiaľ stojí múr.

B, Ručné práce

Ťažšie šla výmena prác v Nevidzanoch, v Dlžíne, V Dlžíne sa podarila za obnos, ktorým bola v kongure ocenená(ročne 140,-Ks) ešte z roku 1935. V Kostolnej Vsi to šlo ťažšie a len tak, že si to farár inkasuje pri sosype v jaseni na nastávajúci rok obnosom 220,-Ks za každé číslo. V Seči sa to previedlo neskôr, ovšem písomne to nebolo spravené. Dobročianske pokonanie má zvláštnu kapitolu. Nástupcu, jestli s tým nesúhlasí, pokonanie neviaže (viď písomné pokonanie v archíve) ovšem dobre si to rozmyslieť, jako by to chcel zrušiť.

C, drevo

S drevom sa spravil tiež dajaký poriadok. Kostolná Ves svoj podiel dováža v lete jako patričnosť na nastávajúci rok teda ,,vopred". Nevidzany po snížení dávky na 10m3 tiež ho dodávajú jako Kostolná Ves a výslovne tvrdé drevo. Seč pri výmene prác sa zaviazala na dodávanie ,,vopred" a dľa možnosti tvrdé drevo. Dlžín a Dobročná trvajú na svojom, že budú len v jaseni dodávať, pamätať však na ten bežný rok, teda ,,dozadu".

D, kurence

Sosyp z kurenci mali tiež svoju dosť ťažkú úlohu. No podarilo sa ju vyriešiť v jednej obci vhodnejšie inde menej vhodne. Najsprávnejší je výrub v Seči, potom v Dlžíne a Nevidzanoch. Kuľhá to trocha v Kostolnej Vsi a ešte viac v Dobročnej. Ovšem z každej obce sa dostane celá patričnosť. Keďže dľa súpisu nikde nedávajú žita, farár prijíma sosyp iba v jačmeni alebo v raži, ovos len v dvojnásobnej miere (váha robí cenu). Kurence sa nevyberajú nikde, ale sú rozpočítané so sypom v protihodnote 1 gelata za 1 kura. Keď kto predsa prinesie kura, odpočíta sa mu to z dávky dľa výšuvedenej protihodnoty. Na pôstnu stravu som sa vôbec nevyzbieral. Keď doniesli dobre a keď nie, nedomáhal som sa toho. No vždy doniesli.

Ostré srážky

Pri týchto prácach nastaly 2 ťažké srážky. Prvá bola v Dlžíne. Na území tejto obce sa nachádza farský a org. pašienok, ktorý obec užívala bezplatne. Po porade v Nitre mala sa žiadať aspoň mierna árenda, aby sa fare neodcudzil. Na jaseň 1935. sa u rčila dražba. Prišli naňu usrozumení, že nikto nebude licitovať. (Celá obec ho užívala a urbarialisti vyberali poplatok za každý kus lichvy). Skončilo sa to iba hrubým obviňovaním farára, že je lakomý a nedopraje im to, čo im bezplatne nechávali predošlí farári. Potom začali chodiť do pozemk. knihy, po advokátoch, či by sa to nemohlo na základe užívania prepísať na nich. O pokorení ani reči, len viac a viac sa kalil ťažko urovnaný pomer a množili sa vahrážky, že keď im to nenechá farár darmo, ani oni nebudú plniť povinnosti. Konečne keď sa advokát sľúbenej úlohy podujať nechcel, niektorí občania na svoje meno vzali to do prenájmu pre urba. obec. Pokonanie sa síce dosiahlo, ale farárovi to až do odchodu neodpustili. Neviem, jako nástupcovi.

B, v Dobročnej

Ťažším incidentom bolo vymáhanie ručných prác v Dobročnej. (Hoci je zistené, že prácu niehdy inde konali. Viď. Can.visit.) Pýtal som úpravu z Nitry. Úprava znela: na prácu sú povinní bez ohľadu bez ohľadu nato, že je roľa v árende. Čiastoč. Interdikt v Dobročnej Keď ani to neosožilo, Najd. Ord. vyhlásil pre spomenutú obec čiastočný interdikt. Dľa neho malo sa u nich pochovávať len bez odobierok, a plúvčala Libera. Vyhlásilo sa to v kostole na Kvetnú nedeľu 1936. Nebrali si to vážne. Kto si vraj zaplatí, toho musí farár pochovať. Prišlo to u nich i pri častejšom upomínaní duchovného zabudnutie lebo prvý smrtný pád nastal až v júli toho roku.

Uplatnenie

Bol to jeden z najzámožnejších občanov. Chceli to mať veľmi slávnostné s viac kňazmi, Liberami, s kapelou. Nabídnutie: dajte si to ešte do pohrabu do poriadku, bolo darobné. Došlo k lámaniu chleba. Hneď pri začiatku insultovali k cirk. obradu už oblečeného kňaza. Vtedy ho ešte uprosili, aby neodišiel. No keď kapela začala svojvoľne napriek upozornenia Libera, obrad vykonávajúci kňaz odišiel sprevádzaný nadávkami na cintorín. Keď však ho ta došli (vraj cudzí robotníci) insultovali, odišiel bez vyčkania pohrabného sprievodu.

Následky

Následok bol súd pre rušenie bohoslužobného úkonu (aj Najd. Ord. to schválil) a prevzatie otvoreného bola s 2. obcou farnosti. No poddať sa nechceli. Pri pohraboch, ktoré sa neobyčajne často u nich konaly (5 jeden po druhom), cítili sa do krvi pourážanými, vyhrážali sa prestúpením k inému vyznaniu, no svoju vinu uznať nechceli. Pomery zvlášť od 3.VII. (dat. spomenutého prvého pohrabu v D. o) tak na miestneho duchovného doliehaly zvlášť pri cudzom a vyčkávacom postoje ostatných filiálok jako sa to skončí, že 5.VII.1936. vyhlásil v kostole a oznámil Najd. Ord., že faru opustí. No P. Boh to ináč zariadil. Znemožnil všetky pokusy odchodu. Ani farár jako sa obával nezostal morálne znemožnený. Dôšlo 22.XI.1936. k smiereniu a pokonaniu.

Pokonanie

Stalo sa to pri slávnostnom požehnaní kríža na cintoríne spomenutej obce. Miestny duchovný použil tejto príležitosti povedal k ním príležitostnú kázeň. Potom nadhodili už samy, že by sa mohlo s nimi o tej veci vyprávať. Nakoľko mali v ten deň beztak poradu urbar. obce, na nej sa pokonali a v znení ostatných obcí zhotovili aj oni pokonanie o výmene prác a vyrovnali si zaostalosti. Kostolná Ves nechce honorovať zvonára Vo fare to bolo už ako vo zvyku, že neminulo roka bez udalosti. Tak spomenutý 1936. tiež zpestrili jednou udalosťou, pre ktorú sa súsedné farnosti dopytovali našich: prečo u Vás tak dlho trvá Veľký piatok? No zvonievalo sa vo farnosti od Všech svätých až dobre do adventu. Spomínam túto udalosť, lebo je charakteristická pre posúdenie farníkov. Zvonár farnosti užíval jednu roličku, a ku tomu dostával niekoľko korún väčšinou od filiálnych obci. Nakoľko kdesi vyhutali, že rolička je obecným majetkom, dali ju do prenájmu. Samozrejme, že ukrátený zvonár tratil chuť k ďalšiemu konaniu svojich povinnosti. Žiadal náhradu od farára a keď ju ten nedal, prestal zvoniť. Farníci z Kostolnej Vsi probovali vyhovorku v tom hľadať, že na všedné dni nech si to farár platí, že oni potrebujú len v nedeľú. Kde koho posielali na poludňajšie zvonenie. Nakoľko to bol neudržateľný pomer, dala sa veža zavrieť a iba na nedeľu na trovy miestneho duchovného sa zvonilo. Konečne sa vec musela zas len predložiť Najd. Ordinariátu (lebo dľa farníkov to bolo pre farára) dľa jeho úprav sa horko-ťažko podarilo zhotoviť smluvu so zvonárov, ktorá až doteraz zostala v platnosti.

C, v Kostolnej Vsi

Ešte jeden dôkaz dobroprajnosti voči svojmu farárovi dali farníci materskej obce tej istej jaseni. Stalo sa to 3.X.1936. Dávala sa do prenájmu farská rola zvaná Kapusnica. Farár predbežne oslovil aspoň 8 gardov, aby si to vzali do úžitku tak, že sa budú deliť s farárom na úrode. No nenašlo sa ani jedného, ktorí by bol k tomu prejavil čo len trochu zaújem. Došlo teda k verejnej dražbe. Výkričná cena bola 100 kg. žita za 1 katastrálne jutro. Dane mal platiť farár. Nelicitoval nikto. Je to vraj veľa. Za chrbtom odzneli hlasy: cudzí sa to neopovážia vziať. Farár nám to musí dať. Teda licitácia zostala bezvýsledná. Vzal to potom od miestneho duchovného za dvojnásobnú árendu v žite miestny statkár žid. Využilo sa to na poburovanie. Farár nedopraje svojím. No zaznačil som i toto na vysvetlenie rôznych podaní, ktoré tak chytro nezakapú a na poznanie farníkov pre podobné prípady. Konečne si vydýchnem. Teším sa, že môžem v ďalších riadkoch aj niečo pozitívneho pre náboženský život farnosti uviesť.

Založenie Karity

Je to založenie Odbočky Ústrednej Karity v Kostolnej Vsi. Došlo k tomu po mnohom naliehaní zo strany Najd. Ord. 4. IV. 1937. Prvý výbor sa otvoril z niekoľkých mužova a členiek Ružencového spolku. Na mesačných schôdzach utvoril sa mesačný výbor, v ktorom bolo po 2 dôverníčkach z každej obce farnosti. Tieto sa školily náboženský a sociálne na mesačných výborových schôdzach na fare.

Jej činnosť

Výsledky boli skromné, ale boly. Nejednému farníkovi spravila Karita sviatkom lásky Vianoce. Iné rodiny mimo Vianoc aj častejšie dostávaly či v potravinách, či v šatnej pomoci alebo v obuve podporu. Mimo týchto hmotných podpôr siahla Karita skrze dôverníčky i do náboženského života farnosti. Vedelo sa, kto je chorý, zaviedla sa akcia nemocných pre misie, boly tlmočníkmi smýšlania a potrieb farníkov.

Kat. akcia

Slovom tu sa prevádzala kat. akcia aspoň s tými niekoľkými horlivými ženami, ktoré spolu s duchovným správcom fary cítily, modlily, obety prinášaly a apoštolovaly dľa daných úprav. Iné strany nebolo možno do tej práce zapriahnuť. Mládež bolo na robotách a za iné ciele sa vedela oduševňovať. Mužov nebolo možno prehovoriť na schôdze. Musel som sa uspokojiť, že jednotlivci z nich odovzdali svoje členské na Karitu, iný prišli na mesačnú sv. spoveď a bol som rád, keď som zistil, že sa aspoň niektoré osmelia ohlásiť v záujme Boha a na obranu započatých náboženských akcií.

Finančné pramene

Hmotné prostriedky Karity sháňali z milodarov členského a pohladne sv. Antona. K tomuto základu sa vyžobralo ovšem mnoho viac, jako bolo toho doma posháňaného od krajiny. J. Exc. p. biskupa a okresu. Provoročné prijímy vyhazovali asi 750,- Ks. Druhoročnú už asi 1300,- Ks. Tretí rok nezaostal.

Uzavreté duševné cvičenia

Najkrajším ovocím, ktorého pracovníčky karity radami, modlidbami, horlením a spoluprácou množili, boly uzavreté duševné cvičenia vo farnosti pre jednotlivé strany. Začali ich ženy v dňoch 9.XII.-13.XII.1938. s 28 učastníčkami. Po nich nastúpili mužovia počtom 25. v dňoch 13.XII-17.XII.1938.-pre mládež boly začiatkom nastavájúceho roku a to pre mládencov, ktorých bolo 25. v dňoch 22.II.-26.II.1939. pre devy zas počtom 27. v dňoch 26.II.-30.II.1939. Konaly si ich jednotlivé strany vážne. Pán Boh žehnal námahy s tým spojené. Na mnohých priniesly tieto duševné cvičenia trvalé ovocia.

Všeobecné poznámky

Ku konci si dovolím niekoľko prehľadných poznámok. Nech slúžia k uváženiu nástupcom a zisteniu, či som sa nemýlil.

Prostredie

Práca vo farnosti bola tvrdá. Dobre povedali ddp. oltárni bratia, že celá naša dolina sa môže počítať za misíjne územie. V prieči zostával kňaz sám. Pomoci od org.- .- učiteľa som za celé roky skoro nič nemal iba ešte prekážky (viď škola). Jedinou pomocou v posledné roky mi boly dôverníčky Karity a podarení odchovancí z duševných cvičení.

Užívané pastoračné prostriedky

Prostriedky k svojmu farárskemu účinkovaniu som používal tieto. Svedomitosť v konaní kňazských konaní v kostole a mimo neho. No tak sa zdá za predošlých rokov slabo bolo pred nimi dotvrdenie životom a činnosťou kňaza jako kňaza. Obetovával som pravidelne aspoň nedeliami (hoci povinnosťou v diecézy je len mesačne raz). A keď boly vážne ťažkosti a záležitosti mimo nedelnej sv. omše za farníkov. Usiloval som sa pravidelne, systematický preberajúc celú náuku o viere a prikázaniach i sviatostiach a to dľa možnosti podobne a praktický. Zbadal som, že v týchto veciach dostávali v rodinách odpovede aj od šk. dietok. Krom toho som bez oslychu a ohladu nato, či mi bol alebo je daktorý farník ideovým alebo z osobných záujmov nepriateľom - navštevoval rodiny a použil príležitosti, kde sa ony na vidly. Osobné styky a to, že skúsili, že pánko nedrží hnevy - nejedného sblížilo s farárom.

Stav šk. a zo školy vyšlej mládeže

Výhľady do budúcna nie sú ružové. Prizvukuje sa: mládež budúcnosť národa - aj našich lepších nádejí a výhľadov. No práve s touto zvlášť Kostolnej Vsi úboho vyzerá. Doma dobrého nevidia a nečujú. Pri výmene svojích názorov, často hodne pomýlených, poburujúcich, a neslušných - nedbajú na prítomnosť dietok. Pohrnuté časy, keď to vrelo medzi farníkmi a farárom, sa silno odzrkadlovali už aj na školákoch. V chovaní si to nesmely dovolyť, ale zato skoro skeptický prijímaly slová katechétu. S mládežou to nie je skoro v celej farnosti lepšie. Rodičia si s ňou rady. No sami si to zaviňujú. Jednak ničením autority svätských a cirkevných predstavených. Ďalej svojím materialistickým zmýšlaním. Majú deto nato, aby mali z nich osoh. Keď zvlášť začnú chodiť na roboty, to sa im neopovážia nič zakázať. Bo im povolujú a ich zábavy zastávajú. Takto si ich chcejú získať, aby od nich dostali podiel zo zarobených peňazi. Rodiny v ktorých sa vychováva a to po kresťansky správne a dôsledne, sa najdú, ale sú veľmi zriedkavé.

Farár u farníkov

Na farárovi vo všeobecnosti im moc nezáleží. Majú o ňom chatrnú mienku. Tak sa zdá, aspoň z vlastných skúsenosti, že ich málo stál, čo sa týka výdavkov. Aspoň z porovnania s organistom nato usudzujem. "Nech ide, však je fara v dobrom poriadku, dostaneme kňazov bárskolko". V tej veci som dosiahol opak. Šetril som pri opravách fary farníkov. Mimo prvého roku, opravy som prevádzal za svoje, že ich tak získam, keď ich odbremením a ono to dopadlo. Veľmi doporučujem byť rozumne dôsledným v požadovaní hmotných patričností a konaní náboženských povinností. Sami mi to povedali. Na začiatku nikto nebol s pánkom. No po niekoľkých rokoch doznali sami: Keď pánko nepopustil, museli sme popustiť my.

Kvalifikácia jednotlivých obcí

Mal by ešte podať svoju mienku o jednotlivých obciach. Dosť toho vidno z obšírneho opisu mojich rokov učinkovania. No nezaškodí dačo, aby sa pomaly začali korene konania. Materská obec neuveriteľne zaostáva skoro v každom ohľade za filiáklami. Sú lahostajní v návšteve kostola a pristupovaní ku sv. sviatostiam. Hoci by sa dalo očakávať, že blízkosť kostola, denná sv. omša, stály styk s ich miestnym duchovným ich spravý lepšími. No na mali výnimky nie je tomu tak. Prečo? Je to výslednica poznania viacej kňazov, ktorí na tomto mieste účinkovali. Pamätajú si všetko a udržujú živej pamäti aj poklesky dávno zomrelých oltárnych bratov. Ďalej je to závisť, že vidia, že farár ma viac toho majetku. Hoci sa im dala možnosť zarobiť na fare a boly to ťažké tisíce, to pre nich nič neznamená. Sú aj v tejto obci zámožnejšie rodiny. Na nešťastia nie sú dosť veriace a mravne založené. Z týchto si berú príklad, že sa im aj bez Boha dobre vedie. Tiež mnohí sú od týchto zámožných hmotne (pôžičkami) závislí a keď treba niekedy farárovi protivné stanovisko zaujať, octne sa naraz zoči-voči s celou dedinou. Len zámožní majú slovo, ostatní súc akoby pod terrorom neopovážia sa otvoriť aspoň pred inými ústa. Veľa zlej krvi robí z celej farnosti tá sociálna nespravodlivosť, že ťarchy rozvrhujú na duše a práva (urbárske) na majetky. Tak príde deliť zisk, uchytia si ho tí majetnejší. Príde plniť hoci vopred známu, prípadne každoročnú povinnosť, je kriku, zvady, že niet z čoho platiť. Jakúsi výnimku aspoň v istých povinnostiach tu tvoria: Nevidzany, Dobročná a Seč. V Kostolnej Vsi a v Dlžíne ten zlozvyk plno vládne. Dlžín treba zvlášť spomenúť. Je to obec, v ktorej veľa zlého narobil soc. - dom. Zaujímavé je: jako sa ta dostal. Bola to pôvodne jednoliatá obec s polit. stranou Hlinkovou ľudovou. Vedenie mali v rukách majetnejší gardovia. Prišly lístky a iné výhody. Kedže tvorili majícejší jako kastu, neuspokojovali, spravedlive neudeľovali tieto podpory. Tak potom pod vedením tamojšieho stolára utvorili soc. - dem. stranu, ktorá mala v sebe väčšinu občanu a rozoštvala celú dedinu a narobila veľa roztŕžok medzi kňazom a farníkmi. V Dobročnej nedorozumenia zavinili jednotlivci zvlášť zo sveta (Čechy, Francia) prichádzajúci robotníci. Treba ostatne pamätať, že na práce odchádzajú i členovia najbohatších rodín, ba väčšinou tí predbiehajú chudobných, na prácu plno odkázaných. Takýmto spôsobom sa potom priepasti medzi jednotlivými stavmy len zväčšujú. Kavalifikácia jednotlivých obcí farnosti by bola asi táto. Najľahšie sa dohodne s farníkmi z Nevidzian a zo Seče. Tí vedia byť úprimní, vyjdú stvorene s farbou a majú chrbtovú kosť a čestné slovo. Dlžín je úplne nerozhodný: "jako druhí", ale zato na ich slovo nehodno stavať. Dobročná sa na zasadnutia jednoducho nedostavý a Kostolná Ves nie je moc odchodnejšia - terrorom probuje vystupovať i v cirkevných veciach: keď org.-farár nebude robiť, jako my chceme, nedáme mu naturálne dávky. Dobročnej odkedy majú nového starostu "Sobotu" sa veci zmenily. Jeho rázne vystúpenie dáva ráz a prevláda v celej obci. Tieto pozorovania miestneho duchovného sa zhodujú aj so skúsenosťami obvod. notariátu. Čo sa týka horlivosti pri návšteve bohoslužieb, zdá sa, že vedú Nevidzanci. Po nich sú Sečanci. A potom Dlžín a Dobročná. O Kostolnej Vsi bolo už povedané. V tejto veci skoro všetko závisí od svetských apoštolov. Sú to skoro naskrz ženy a sú najobetavejšie v Nevidzanoch, v Dobročnej a v Seči. Kiežby im dal Pán Boh vytrvať, aby mohly jadro farníkov priviesť čo najbližšie k Pánu Ježišovi.

Prehľad o prijímaní sviatostí

Na zaklúčenie tejto hlavy pripojujem prehľad (číselný) o počte sv. spovedí a sv. prijímaní. Rok 1940 je počítaný do 9. okt. 1940. Počet spovedí a prijímaní vo farnosti Kostolná Ves od roku 1934 do roku 1940

B, Fara

Mám tu na zreteli farskú budovu. Príčiny, z ktorých som sa odhodlal na tento i okolnosťami obťažení krok sú uvedené už v predošlom záhlaví na strane 11-13. Tam som už opisoval vlastne sem mienenú záležitosť. Tu však skryjem koľko sa na to vydalo a z jakých prostriedkov.

Oprava farskej budovy

Za takýchto okolností mi prišlo previesť základnú opravu farskej budovy. Vďaka Pánu Bohu za pomoci skúsených a pomery malých ľudí sa mi podarilo zostaviť novú šk. stolicu z rozumných farníkov. S týmito sme sa dali na zasadnutiach do vyjednávania. Išlo to dosť ťažko, lebo Ordinariát ukladal všetku povinnosť farníkom, ktorí sa pamätali, že sú povinní udržovať iba hospodárske budovy. Predsa sa podarilo zostaviť vec aspoň na papieri. Farníci sa zaviazali k ručným prácam a k tomu, že každá obec prispeje k opravám 1000,- Ks obnosom. Najdôstojnejší Ordinariát povolil použiť jako amortizačnú pôžičku vo výške 5500,- Ks. Čo by rozpočet prekročilo malo byť osobnou ťarchou farára. Nebolo však čo váhať a odkladať: kuchyňa bola nemožná, matka v izbe pri kuchyni mala na prvú zimu v nej strávenie životom doplatiť, špajze nebolo, záchody po celej fare bolo cítiť. Chodba bola hrozne ošarpaná. Maštal bola v takom stave, že sa človek neopovážil doviesť dobytok aby hnilé hrady nezabili ťažko nadobudnutú kravičku. Birešňa bola na spadnutie. Slovom mimo farárových 3 obývateľných izieb (ktoré potrebovali zodpovedné kurivo), nebolo na fare miestnosti, ktorá by sa bola dala užívať bez opravy. Pri týchto opravách, keďže bolo treba vodu z dediny a to hore schodmi nosiť, rozhodol som sa pre vykopanie studne a vodovodu na vlastné trovy. Po prejednaní prípravných prác, schválení plánov a vykopaní studne začiatkom šk. prázdnin sme sa dali do práce lebo dozor som si musel sám prevádzať, keď som len murárov najal aby sa za obnos do rozpočtu vzali mohli všetky veci previesť.

Garáž

V roku 1934 dala sa do poriadku jedna pivničná miestnosť nákladom asi 380 Ks, ktorý obnos sa sohnal pri poslednej splátky kostolnej ohrady od farníkov. Vlastne farníci složili schodok a p. biskup dal podporu na len istý cieľ. Po objednávke železných dvier ku kostolu zvýšil ešte tento obnos. Táto miestnosť je terajšia garáž.

Nová studňa

Toho istého roku na jar sa kopala studňa. Kameň do nej doviezli farníci. Finančný náklad bol započítaný do opráv fary.

Letná základná oprava

V lete prevedená oprava fary chytila: 21.701.Ks. Na ten obnos prispeli farníci (hoci sa to od niektorých obcí až po roku dostalo, ale k evidencií to tu vediem) obnosom: obnosom: 6.000.-Ks. Ručné a povozné práce tie, ktoré som zo svojho platil (príčiny viď str. 11-13), účtovaný Najd. Ord. neboli udané, aby mienku o farníkoch, ktoré beztak boli veľmi zle zapísané, nezhoršil. Dúfal som, že sa to zmení. K týmto opravám z Najd. Ord. bolo poukázané vcelku: 7.500.-Ks.(5.500.-Ks. amortizačná pôžička z hotovosti fišku. 1.000.-Ks. v r. 1937. nová fund. tiež na ten cieľ jako amortiz. pôžička. Konečne 1.000.-Ks. jako stipendium na 1 sv. omšu za cieľom podpory.)

Jasenné práce opravné

Po prevedení opráv v jaseni sa vyskytli nutné opravy na krytine, úprave dvora, kanalizácií, ktoré sa previedli za farárove peniaze obnosom: 1.834.-Ks.

Vysádzanie záhrady

Úprava a vysádzanie záhrady za roku 1934 stála: 958-Ks., nuliorizácia role: 1.795.-Ks.

Nuliorizácia role

Zhotovil sa zo železných rúr na trovy farára odtok studne na záhradu nákladom: 980.-Ks. Na vysádzanie záhrady a nuliorzáciu role sa vyzdvihla ďalšia amortizačná pôžička (viď str. 13.) vo výške 2.500,-Ks., ktorá sa mala splácať prvá a koncom roku 1939. Bola aj splatená. Stav stromovia na záhrade udám až na konci tejto kapitoly. Toto boly práce za rok 1934.

Ohrádzanie záhrady

Na rok 1935 prikročili sme k ukončeniu započetých prác na záhrade. Rok skúsenosti stačil k tomu, aby sa presvedčil, že doterajšia ohrada je nedostatočná jak proti zvieratám (kozy) tak i proti ľuďom, ktorí si cez záhradu narobili kopu chodníkov či k potoku, čí do Nitrianskeho Rudna, či krížom. Po výmene ohrádzania záhrady, jako bolo spomenuté v predošlom záhlaví (viď str. 16), pristúpilo sa k práci. Stálo to i s múrom od obec. Domu 3.391,-Ks. V tomto obnose je zahrnutý obnos 1.200,-Ks od farníkov na pletivo drôtené. Nepočíta sa kameň, ktorý jednak na výmenu doviezli Sečanci a jednak ten, ktorý som na 2 roky dostal od tej istej obce čo výmenu za ručné práce.

Celoročný zamestnanec na fare

Týmto rokom som začal zamestnávať celoročne jedného chlapa, ktorý sa vyznal prácam záhradným, tesárskym i murárskym, aby takto lacnejšie previedol ešte pohrebné investície. Tento vyklčoval hájik a pri spomenutých prácach spolu s inými nájomníkmi pracoval. Jeho mzdu som jako investíciu nezpočitoval. To vediem paušálne na konci tejto hlavy i s výdavkami na 2. služobnú, ktorá k vôli záhrade a častejším investičným prácam pribratá. Pravda týchto plat len v 50% beriem jako investíciu, lebo aj iní práce konali. Dosádzanie stromov Dosádzanie záhrady a ošetrenie zanedbaných stromov (za 1. rok to nešlo celkom) a novovysadených toho roku vyžiadalo: 1.101.15 Ks.

Oprava pajty, chlievy, šopa na drevo

Keď som začal a chcel hospodáriť potreboval som chlievy. Staré boly na nič. Pajta, hoci bola nová, pre šporovanie materiálu na stolice u krovov hrozila padnutím (strecha). Na jedny vrzy chcel som riešiť aj šopu na drevo. Previedlo sa to bez peňažného príspevku farníkov obnosom: 3.390,- Ks. Farníci dodali po obciach 1 - 1 povoz k dovezeniu dreva z farskej hory.

Kopanie jazera

Na jaseň (práca sa počala už v lete) sa previedlo vykopanie jazera na meste, kde močaristá pôda nedávala žiadného úžitku. Táto práca a s tým spojená nová úprava úprava riečišťa potoka stála: 3.8000,- Ks. Pred ohrádzaním boly zisťované hranice. Je o tom v achéve aj plán. Ovšem odchýľka značená inžinierom je omyľ lebo od nesprávneho miesta (kameňa) počítal. Teda plot je na svojom mieste. Stĺpy sú sadené do stredu hranice. Na úseku od Pánis Michalovej role v Hájiku sú celkom do farského pozemku sadené. Svedok nato je zamestnanec toho času, Ján Hopko. Jako bolo spomenuté, odhodlal som sa gazdovať, aby z výnosu hospodárstva ľahšie zaopatril domácnosť a zo zisku splatil narobené dlžoby.

Hnojová jama

Peňazí som nemal, aby nakúpil veľa ročnej lichvy, ani starosti s tým som nechcel veľa množiť, tak som sa rozhodol k zhotoveniu hnojovej jamy, aby sa dalo výdatne hnojiť a tak plnú úrodu z pozemku vyťažiť. Robilo sa to vo vlastnej réžií. Murára zastal môj stály zamestnanec. Zhotovilo sa to nákladom 2.000.- Ks. (Materiál a mimo stáleho zamestnanca najali robotníci). Na tieto hospod. Investície som dostal z Ordinariátu 800.- Ks. Z obnosu, ktorý na takéto ciele deponoval vdp. Šl. Bučko - kanoník v Nitre.

Ciment. Cesta k hospod. budovám

Pre ľahšiu prístupnosť chlievov, maštal a drevárne zhotovila sa cimentová cesta pred celými hospod. budovami za 400.- Ks.

Ovocný sklad

Po jednoročnom opatrovaní záhrady a zpeňaženia ovocia vo vlastnej réžií som zbadal, že sa vyplatí a bude rentovať ovocný sklad. Prerobila sa prispôsobila sa na ten cieľ voziarňa pri pajte nákladom 1.000,- Ks. Súčasne pri tej práci a za ten obnos sa prehlobily dvere do veľkej maštale od šopy a zadovážily na maštal 2 železné okná. V roku 1937 mimo obyčajného udržiavania záhrady, stromovia a menších úprav v hospodárstve sa neinvestovalo. Veď závažnosť plotová za za predošlé roky veľmi vzrástla a robila mi hodne starostí.

Dosadenie hájika

Roku 1938 odvážil som sa na dosadenie Hájika a záhrady. V hájiku boly doteraz posadené iba čerešne. Toho roku sa posadily na ostatnú plochu orechy, jedným krajom hrušky a do stredu medzi 4 čerešne 1-1 jabloň.

Zákrsky

Vo veľkej záhrade doplnily sa vyhynuté stromy a horná záhrada a tiež kuchynská bola vysadená zákrskami. K ochrane zákrskov proti zajacom vytiahnul sa drôt. Plot rovnobežne s potokom a tiež na oddelenie kuchyňskej záhrady proti hydine. Tieto investície sa prekonali obnosom: 2.696.- Ks. Nakoľko v tomto čase už bol na jaseň 1938 pribratý spoluhospodár a zdalo sa, že v krátkosti bude potrebná aj veľká maštal, prejednalo sa s farníkmi prispejú na jej opravu. Oprava veľkej maštale Spolugazda tvrdil, že poval je ešte dobrý a preto prišlo v úvahu: zhotovenie podlahy a opravy hrozne porúchaných stien. Farníci nato prispeli obsom: 896.- Ks. Spolugazda asi 2 a 1 dňa pracoval na nabíjaní cimentovej podlahy. Na túto prácu (už len za farárove peniaze bola kožovaná.

Ciment. Dvorec pri chlevoch

Sľúbil to pôvodne spolugazda, ale keď to bolo vápno už len pripravené, nebolo ho možno nato vyčkať) a tiež na zhotovenie rajšule medzi pajtou a chlievami som doplatil zo svojho 627.80 Ks.

Adaptácie jazera k turbíne

Keďže som bol rozhodnutý, že na fare zostanem trvale, chcel som povzbudzovaný prajným posudkom odborníkov zhotoviť pod jazerom na záhrade turbínu k elektrickému osvetleniu fary a kostola. Prívod potoka do jazera, podzemné murárske práce a spodný odtokový kanál pri konečnom účtovaný vyházali obnos, ktorým som pri začiatku práce nepočítal: 4.970.10.- Ks.

Trubice a elektric. vedenie

Trubice, drôty elektrického vedenia, ktoré boly vložené do stien stály ďalších: 558.40 Ks. Keď má byť vedená evidencia na fare vložených investícií, musím tu podotknúť, že ku týmto prácam som držal 2 1 roka chlapa jako stáleho zamestnanca a tiež tolký čas lenže nie celý čas spoločne druhú slúžku. Výdavky týchto dvoch platených síl aspoň 50% slúžily na investície farské a záhradné, čo činí 5.000,- Ks.

Cieľ uvádzanie farských investícií

To by bol obraz investičných prác farských, hospodárskych a záhradných za dobu farárovania v Kostolnej Vsi. Vediem to preto, aby jasne videli nástupcovia a nedali sa oklamať, keby im rízvukovali farníci, čo všetko pre faru obetovali. Nech to slúži súčasne za poučenie, jak málo to pastoračne slúži ľudí, keď sa ich ťarchy čo aj z najideálnejších pohnútok preberajú. Zostaňme každý pri svojom. Farníci, chcejú mať kňaza, nech plnia voči nemu svoje závaznosti. My kňazi však svoj vzácny čas neruhajme priveľa na hmotné starosti, duše a ich získanie je naším vlastným poľom, na ktorom nám bude P. Boh najviac požehnávať a kde dosiahneme najviac náhrady čo aj v skromných čo do počtu, ale trvácnych radostiach za námahy a obety, ktoré požaduje od nás naše povolanie. Pripojujem tu na konci 2 prehľadné výkazy. Jeden o stromoch na záhrade. Veľa som si pomohol len pamäťou. (Veď jak v investičných prácach ta i posledné roky na záhrade sám som pracoval jako neplatený robotník - záhradník). Istý som však, že rozdiel nesmie 10 prekročiť (jednu desiatku stromov). Počítam len tie, ktoré boly zdravot. a zimou nepoškodené na jaseň 1940. Druhý výkaz je o investíciach prehľadne dľa rokov s výkazom, kto koľkou čiastkou nato prispel.

Prehľad stromovania

Prehľad starých stromov farnosti Kostolná Ves v roku 1940
Prehľad mladých stromov farnosti Kostolná Ves v roku 1940

Prehľad o investíciách na fare

Prehľad o investíciách vo farnosti Kostolná Ves v rokoch 1934 - 1939

C, Kostol

Okolnosti

Prichádzajú k tejto kapitole musím vyznať, že som za kostol nespravil dosť. Vytýkali mi to niekedy aj farníci, že stále len faru mám na starosti a kostol by toho ešte viac potreboval. Nebolo to vždy dobromyseľne povedané (aj keď sa niečo pre kostol robilo, nebolo vo všeobecnosti - česť výnimkám - viac porozumenia a obetavosti jako pri opravách na fare), ale bolo v tom aj dosť pichľavej pravdy. Veď z investícií farských vidno, že mnohé veci som skôr mohol na kostol obetovať. No mojou povinnosťou pri písaní kroniky je podať fakta, z ktorých nech si vie každý dobromyseľný čitateľ utvoriť svoj úsudok k veci. Prišiel som na faru po predchodcovi (myslím na stáleho farára), ktorý sa ozaj s príkladnou horlivosťou venoval kostolu. Čo urobil je značne poznačené na prvých stranách tejto kroniky. Tým som sa aj uspokojil, že kostol je nateraz aspoň z núdze v poriadku. Krom toho som nechcel naraz všetko, aby to bolo farníkom znesiteľné a bez ukrivdenia svojich rodín, aby mohli prispievať každoročne aspoň niečím. Bránky kost. ohrady V prvom roku môjho príchodu dokončila sa kostolná ohrada zadovážením 2 železných brán za obnos 1.200.- Ks. 1.000.- Ks bolo z podpory Excelencie p,. biskupa. Ostatok dali farníci. K tomu treba ešte pripočítať asi 380.- Ks, ktorý obnos ešte čo schodok na kostolný múr v tomto roku složili.

Puknutý zvon

V tom čase už sa neužíval veľký zvon. Bol puknutý a chraptil. Bol by sa mal opraviť. No pri zúčtovaní opráv fary sami farníci šomrali, že teraz ich budem nútiť k oprave zvona. No prisľúbil som im, že len tak sa dám raz do tejto práce, jestli ma sami budú o to žiadať. Skutočne sa aj tak stalo. Pri misiách prvým dobrovoľným darom sa začala hýbať táto záležitosť. No došlo len po výšku 900.- Ks a zostali trčať. Preto sa obnos uložil s cirk. základinami, aby aspoň úrokoval. Lipy okolo kostola Voľačo sa však aj v tom čase vykonalo na opustunom okolí kostola. 23.III.1935 vysadili sme okolie kostola lipkami a ku samému pletivu sme nasadili beze, ktoré sa však veľmi slabo ujaly. Náklad týchto prác bol 112·50 Ks. ovšem bez obťaženia farníkov.

Nový môstok od fary

Do kostola skoro 3 dediny prichádzali môstkom od fary. Ten pozostával z 2 prekrytých brvien, v ktorom už operadlo pre bezpečnosť zvlášť v blízkom čase nedržalo. Nástojil som teda na novom a to betónovom môstku. Horko ťažko po niekoľkých zasadnutiach šk. stolice pristali a obnosom 500.- Ks sa zhotovil terajší môstok. Zelený pluviál Na jaseň sme dostali od Olt. Spolku v Nitre zelený pluviál, lebo tento najviac potrebný chýbal. Vlastne len práca bola darovaná, lebo na látku obnos: 300.- Ks bol zaplatený z mesačných ofier.

Vysadenie štep. Biez

Z r. 1936 zostala len malá pamiatka. Vysadily sa na jar medzi lipky štepené beze a vytiahol sa drôt, aby bolo trocha šetrené drôtené pletivo kostolnej ohrady. Vydalo sa nato 1475·0 Ks z darov.

Planírovanie a rúrkovanie okolia kostola

Rok 1937 priniesol pre kostol a jeho okolie niečo viac. Kostol od školy bol na 1m. zavezený zvonku zemou. Odpadové rúry boly zlé a tak všetka dažďová voda sa vpíjala do stien a kotol bol vlchký. Nahovoril som zástupcov obcí na šk. stolici, aby dali z poriadku robotníkov a splanírujeme okolie kostola. Pristali. Hoci to aj išlo trocha ťažko jako s robotou z poriadku, ale predsa sa niečo spravilo. Zdá sa, že kostolu to osožilo. Súčasne v tom čase sa zhotovilo rúrkovanie okolia tým spôsobom, aby dažďová voda odtekala rúrami pod zemou a nerobila blato okolo kostola. K udržaniu čistoty v kostole sa zadovážy škrabáky pri 2 vchodoch.

Mreže pred hlav. Vchodom

Pred hlavným vchodom sa nabil nový ciment a zapustila železná mreža s jamou. Treba však, dbať, aby sa z nej blato z času na čas vyčistilo, lebo ináč sa zapchá rúra z jamy, ktorou sa odvádza o dkvapová voda z veže. Náklady týchto prác boly darom zo sľubu a obnášaly: 1.479.- Ks. (V tom obnose je zahrnutá aj oprava odpadových rúr a chrániče proti sňahu, ktoré posleddné veci sa pre odťahovanie klampiara previedly až v r. 1938.) Socha sv. Terezky 1937 Vďaka P. Bohu štedrosťou jedného farníka, ktorý iba Bohu chcel ostať známym, dostal kostol do daru sochu sv. Terezky. Stála 1.000.- Ks a celý obnos uhradil jeden farník. Nech P. Boh na prímluvu sv. Terezky odmení jeho dôveru a chráni jeho rodinu. Podstavec ku soche so svietnikmi stál: 409.- Ks. Tie dal zas druhý z farnosti, ktorý chcel tiež len P. Bohu zostať známym. Prvá prosba, ktorú sme k sv. Terezke s farníkmi predniesli bola za duchovného, ktorý by tejto farnosti najviac prospel. Dúfam, že sv. Terezka na túto prosbu nezabudne, dokiaľ bude mať ctiteľov v tamojšom kostole a farnosti.

Nový Betlehem (XII. 1937)

K Vianociam, toho roku založili farníci milé prekvapenie. Objavil sa v kostole nový, veľký Betlehem. Tešili sa mu veľkí i malí. Navštevovali ho. Modlievali sa pri ňom. Milé bolo, keď matky predstavovali malým deťom jeho obyvateľov. Iste nejednému dlhý čas pripomínal vianočné naučenie P. Ježiša, ktoré boly v kázni podané. Zakúpil sa s povolením J. Exc. p. biskupa z hotovosti kostolnej za obnos: 800.- Ks.

Oprava rúr, sňahové chrániče

Nastavajúceho roku 1938 sa pokračovalo v úprave okolia kostola. V lete toho roku sa opravily odpadové rúry, zhotovily chrániče proti sňahu. To stálo 912.- Ks, ale je už započítané v obnose v minulom roku uvedom (1.479.- Ks) aj s určením prameňa.

Plot od šk. dvora

Tiež v lete sa previedlo dávno čakané a pre dôstojnosť kostola a jeho okolia potrebné prehradenie plotom od šk. dvora. Bolo dosť často, že svine rozrývaly okolie kostola, starý to cintorín. Stalo sa i to, že kozy alebo husy bolo treba vyhnať z kostola. Narážal som v kázňach na cit farníkov, že nechcem, aby ich farár bol svinským, kozím pastierom alebo sa tie zvieratá im na roveň stavaly, na dôstojnosť domu Božieho. No dobrovoľné dary slabo prichádzaly. Takto vzniklý základ doplnili farníci z Kostolnej Vsi obnosom 150.- Ks. (Mali byť pri najbližšej povinnosti celej farnosti o toľko menej odanený) a nákladom 350.- Ks sa to previedlo, lebo štrk a ručná práca neboly platené.

Oprava organu

V spt. Toho istého roku dal sa odborne prečistiť a opraviť organ. Táto práca sa previedla za obnos: 580.- Ks. A uhradily ho obce v jednakej čiastke (jednotlivé obce 1/5 toho obnosu). Nakoľko organu neslúžilo k dobru, že cez pedále prechádzali na druhú stranu všetci mužovia, za 50.- Ks. sa zadovážily mrežové priehradky z daru jedného z územia fary. Keď v predošlé roky sa opravy kostolné len jakoby ukradomky a váhavo prekonávaly, roku 1939 sa to aj pri kostole čulo rozprúdilo.

Svarenie puknutého zvona

Po dlhých váhaniach a priamo tých zasedaniach šk. stolíc a celej hŕbe korešpondencie odhodlali sa farníci, že dajú opraviť puknutý zvon. Pravda, celým váhaním a odkladom sa iba to docielilo, že oprava cenove stúpla o 100%. Jednalo sa o odborné svarenie zvona, ktorú prácu odporúčal a na ňu odbornú záruku sľubovalo Chrámové družstvo v Pelkřimove. Pravda po prehliadke sa malo zistiť, či sa dá svariť alebo sa musí snáď preliať. Preto sa rozpočet zhotovil na vyšší obnos (preliatie). Už som robil plány, že keď zvýši niečo, dáme sa do opravy kostola zvonku, lebo fundamenty a základy tak pustly, že sa bolo čo obávať o budúcnosť kostola. Zvon sa podarilo sváraním opraviť. To stálo 3.083·80 Ks. Zo zbierky z r. 1935 bolo v tom 1.032.- Ks. Zvon sa dostal do farnosti v júni a nastávajúci deň 25.VI.1939 bol slávnostne odovzdaný plneniu svojho poslania a umiestnený na veži.

Oprava kostolných základov zvonku

Tušenie sa splnilo. So zvyškom po zaistení ďalšieho príspevku celej farnosti pustili sme sa do opravy kostolných základov a múrov do výšky asi 1 m. Najprv sa starostlivo vyčistily múry od zeme, starej vahovky, cudzích látok. V neďeľu si spravili hasiči cvičenie a vyčistené fugy a miestami celé trhliny vystriekalli vodou. Chceli sme pracovať cimentom a preto sme dbali o tieto prípravy. Od 21.VII. - 5.VIII. sa práca previedla. Pracovali časom až 4 murári. Dbali sme o dôkladnosť práce, aby sa toho už ozaj na dlhý čas nebolo treba týkať a dovávalo to chuti farníkom k pokračovaniu. Pritom sme spustili nižšie aj dvere zákrstia (predtým sa išlo doňho zvonku 2 schody hore a vnútri práve toľko zas dolu) a zhotovili okolo celého kostola betónové múriky a záhradku pri kríži. Práca sa vďak P. Bohu vydarila a vyžiadala si nákladu: 4.929·20 Ks. Čo sa týka záhrady, vec sa má takto. Zvyšok z opravy zvona bol: 1.598.- Ks. Farníci na prácu a furmánky zaplatili spolu: 940.- Ks. Nedoplatok: 2.391·20 Ks. zostal jako dlh kostola z istín na fiškus. knížke fary splatený s 3% úrokmi za 5 rokov.

Oprava svätyne

No nebol som ešte spokojný. Hovorí sa: dotiaľ kuvať železo, dokiaľ je teplé. Veľmi ma mrzela ošarpaná svätyňa. Maľovky na nej už skoro nebolo vidieť. Miestami trhliny, že ruku mohol do nich vložiť. Tak isto bolo aj s B. hrobom. Samá plieseň,. Zhotovený bol z handár a to razilo tuchlinou. Človekovi bolo odporné sa tam dlhšie zdržať, čo mal nato P. Ježiš povedať. Chcel som pritom aj miesto pre B. hrob pripraviť. Proboval som zase so šk. stolicou. No tento raz sa to nepodarilo. No nedal som sa odstrašiť. Kostol mal niečo z árendy pozemkov a ročných úspor odložené.Až doteraz som ten obnos nepoužil aneprezradil ani farníkom, aby neodopreli príspevok svoj s tým, že však kostol má. Prosiac uvoľnenie týchto obnosov žiadal som povolenie Najd. Ord Vyhoveli. Dali sme sa do práce. V dňoch 16.X. - 3.XI. previedla sa aj táto práca. Farníci všelijako nato pozerali. Tvorily sa skupiny a mienky. Jedni krútili hlavou, načo to. Iní urazení skoro protestovali: narobí nám dlžoby. Iní to riešili horkokrvnejšie: však keď nám zoslabí kostol a múri, proti nemu sa postavíme. No previedla sa s B. pomocou aj táto práca. Svätyňa jednoducho, ale čisto vybielená sa im ľúbila. ,,Keby bol celý kostol taký, bol by svetlejší, kajší." Iní, keď videli a boli informovaní robotníkmi o dôkladnosti pri práci (aj tu sa kamene dokonale vyčistily a omietka cimentová sa používala), to schvalovali. No peňaženky predsa len neotvorili. Po skončení práce som zase svolal šk. stolicu. Zúčtoval som o výdavkoch. Stálo všetko: 3.349·60 Ks. Úspory kostola staré sú: 969·80, do výšky 2.000.- Ks je povolené doplniť z bežných účtov kostola čo činí: 1.030·20 dary cudzích a domácich: 200.- Ks. Dľa toho chýbalo ešte 1.149·60 Ks. No sami sa nepohli a nútiť som ich nechcel, aby pre vec B. nevznikol hriech. Vedel som, že P. Boh v tom pomôže. Východisko sa našlo tak, že sa žiadala ďalšia požíčka z depozitov árendy a kancie árendálnej za tých istých podmienok jako predošlá k splateniu súčasne s predošlou pôžičkou do 5 rokov. Naj. Ordinariát privolil. Prvá splátka r. 1940 sa aj zaplatila.

Boží hrob - oltár Sedmiboľastnej

No nebol som s programom roku 1939 u konca. Na B. hrob pripravené miesto zývalo prázdnotou. Sám som ho chcel aspoň potiaľ doviezť, aby farníci boli upozorňovaní, že tam čosi chýba. Vedel som i to, že farníkom viac chutí k obetavosti na kostol dodá, keď vidia niečo nového v kostole. Prevedené práce však nič takého im nepredstavili. Kostol zvonku a svätyňa z vnútra prišli do poriadky. Nikto nemohol mať a nemusel mať tušenia, jako to pred tým vyzieralo. Preto som chcel po predbežných informáciách o cenách postaviť na pripravenom mieste nový oltár (z umelého mramoru) so sochou na počesť Sedmiboľastnej P. Márie, ktorý by, sa vo Veľkom týždni prispôsobil na Boží hrob. Plán som v kostole vyhrámil s kazateľne. Upozornil nato, jak veľmi potrebujeme zvlášť za našich časom Sedmiboľastnú a vyzval som ich k dobrovoľnej obetavosti. Začalo to. V niektorých obciach sami H Gardisti priviedli zbierky, iní po jednom nosili milodary. Obnos vzrástol. Odtiaľ nedoniesli, ta som sám osobne zašiel, aby sa nikto nežaloval, že bol obídený a tak s B. pomocou mohol sa jak oltár tak i socha objednať, ba na milé prekvapenie bola k vianočným sviatkom dodaná a 31.XII.1939. mohla byť prevedená posviacka. S radosťou som pozoroval, jak blízka nám je P. Mária v tomto bojonictve. Farníci všetkých stavov veľmi radi ju navštevovali a som istý, že nie bez úspechu. I sám som nejeden raz, ba denne tam býval, venoval P. Márie svoje súkromné a farárske záležitosti. Náhľad tohto nového oltára a je ho zariadenia bol: 2.771.- Ks. Sbierka nielen vystačila naň, ale i úspora niečo vyše 1.000.- Ks sa položila jako základ na elektrizáciu kostola na farskú fiškusovú knížku do Nitry. Začiatky elektrizácie V roku 1940 som mal v programe s elektrizáciou fary previesť i elektrizáciu kostola. Trúbky sú vložené i dróty navlečené a rozváďacia škrinka v zákrstí v zákrstí úplne zariadená. Pre odchod však do Spoločnosti Ježišovej podujatú prácu som musel nechať nedokončenú. Súčiastky elektric. Vedenia stály: 580.- Ks, ktoré sú zadovážené z darov iných a miestneho farára na ten cieľ. V roku 1940 bol prvý raz B. Hrob na novom nieste. Vďaka starostlivosti domácich na fare a p. organistu toho času (Joz. Blahu), B. hrob bol príťažlivý, farníci boli tiež spokojní a lepšie sa im lúbil jako na predošlom mieste.

Začiatky elektrizácie

Teším sa pri zakľučovaní tejto hlavy, že som aspoň niečo mohol vykonať na okrasu a pre dôstojnosť domu B. Chcel som aj viac, no nebolo finančných prostriedkov a so strany farníkov porozumenia. Mal som už aj viacročný program pre kostol. Prvý bod tohto programu bol nový poval (strop) kostola. Terajší nie je už dosť bezpečný. Do kedy vydrží, tažko povedať, lebo je na 6 šróboch zavesený a tak sa nedá zistiť táto vec. Zdola naň pozerajúc z výšky organa ukazuje nepravidelné poprehybovanie. Chcel som to robiť na spôsob baziliky: železobetónové hrady a polia vyplniť na ten cieľ z masy dierkovanej betónu podobnej. Keďže farníci čakajú čas, keď im to na hlavu padne, chcel som ho dať nad chórom až po lavice drevami (na dvore farskom sú prichystané) podoprieť. To by ich bolo mrzelo a boli by sa skôr, do tej práce rozkývaly. No krátkosť času a rôznosť povinností mi to už nedoprialy. Ďalší plán bol: upraviť chôr. Rebrík naň je na nič. Chcel som chôr rozšíriť pod vežu a lode, kade sú teraz reťaze od zvonov pripraviť krútené schody. Tým by sa pomerne malými výdavkami bolo získalo niečo miesta na chore i za organom a na mieste terajšieho schodu v lodi. Veľmi som túžil za tým, ba som si to v mysli už aj predstavoval, jaké to bude krásne a nakoľko to bude k sebe ťahať a šťastnými robiť farníkov. Mal to byť oltár B. Srdca na mieste, kde sú teraz socha Srdca P. Márie a sv. Antona. Je to miesto niekdajšieho oltára sv. Jána Nep. Obraz neho je pod chórom na stene zavesený. Sochu veľkú, dôstojnú som chcel s rozpiatymi rukami jako volá B. Srdce: Verite amne omnes! Žiaľbohu toto zostaly už len plány. Čaká v kostole ešte veľa práce. Nech dobrotivý P. Boh žehná podujatiam nástupcov na tomto poli, aby mohli vskutku dôstojným príbytkom B. spraviť farský kostolík, nech by čím účinnejšie priťahoval svojou krásou farníkov. Nech im je v tom B. Srdce Ježišovo pomocníkom a súčasne hojnou odplatou!

Prehľad investícií

Uvádzam tu tiež prehľad investícií v kostole za roky 1934 - 1940. Čísla značia: 1. pomenovanie práce, 2. celkový náklad, 3. a, úhrada z kostolnej pokladne, b, farníci všetci v sbierkach a daniach, c, jednotlivci z fary a cudzí, d, dlh kostola, 4, rok investície. Prehľad investícií v kostole za roky 1934 - 1940

D, Škola

Ťažkosti

Pristupujúc k opisu tohto predmetu, dotýkam sa veci, ktorá najviac starostí, ťažkostí zapríčinila.

Vlád. Napomenutia

Škola samotná hoci nie je tak dávno stavaná, nezodpovedá predpisom. Priúzka, úzke okná, priblízko kostola, ktorý jej tieni. Pre tieto príčiny prichádzaly jedno po druhom vláde napomenutia. Pred vrchnosťou bolo sa treba oháňať dôvodmi, sľubami. Jedno odvolanie sa len preto písalo, aby prišlo po ňom druhé.

Prístavba školy

K tomu prišla druhá ťažkosť, že jedna učebňa nebola dostatočná a súrila sa výstavba druhej triedy a bytu pre II. Uč. Silu. Zhotovily sa aj plány, ale zas len preto, aby sa zdalo, že sa niečo robí. Zas nebolo v nich pamätané nato, aby skutočne boly odstránené všetky ťažkosti nielen ohľadne školy ale aj org. učit. bytu. Konec koncov bola mienená a obcami prijatá obvodná mešť. Škola v Nitr. Rudne.

Org. uč. Byt

Ešte bolavejšou otázkou bol org. byt. Veď stály a dobrý org. učiteľ by vedel aj za jestvujúcich okolností veľa vykonať i jako org. i jako učiteľ. Ale to bol práve ten háčik, že takého sme natrvale, ba skoro ani prechodne nemohli dostať do Kostolnej Vsi. Odstrašoval ich byt.

Natur. Dávky

Samotné miestne dôchodky a ich zaistenie tiež neslúži za vábnika pre uchádzačov na túto stanicu. Farníci však len preto, aby nemuseli niečo obetovať na org. uč. Vinu hľadali na farárovi; vyhovárali sa, že keď niekto naozaj chce na dedine pracovať, bude aj v takom byte bývať. Raz radili slobodného, druhý raz ženatého voliť. Lenže háčik bol v tom, že sa na stanicu vôbec kvalifikovanej sily nehlásilo a keď ano, po sosnámení s pomermi buď sa stanice zriekol alebo na krátky čas hlásil sa inú.

Postoj k učit., škole

Slovom škola, učiteľ, organista veľmi neležala na srdci. Len to chceli aby mali s tými starosťami pokoj, aby ich to nič nestálo. Kostolná Ves pre svojho učiteľa a oraganistu a školu (tá bola len pre túto obec) nič viac nechcela obetovať, jako ostatné obce, ktoré vlastne na udržovanie organistu boly povinné. Škola a učitelia boli udržiavaní v rámci obec. rozpočtu. Keď však pre daktoré príčiny sa od obce nič nedostalo, nechali radšie pauzovať vyučovanie, vypisovať na inšpoektorát, preháňať predsedu šk. stolice, sami však ani len dreva zo svojej urbár.hory nedali na vykurovanie školy. Takto sa stávalo, že učiteľ, keď chcel dostať svoj správcov. Honorár, pri II. Uč. Stanici základný plat, pousiloval sa odísť na inú stanicu a potom zažaloval obec, aby mohol dostať svoje. S naturálnymi to dávkami to nebolo lepšie. Koľkokrát sa pristúpilo ku kodifikovaniu povinností snopkov, vždy od nej utekali jako kočka od horúcej kaše. Vyhovárali sa na dajaký stratený starý soznam. Keď sa však vo vokátori zabezpečená povinnosť rozrátala, každá obec stonala a protestovala, čo je to moc. Pre organistu to zas nebolo vhod, že nedostal v dôchodkovej zápisnici započítaný a z platu orážaný obnos a mal pravdu. O týchto veciach sa na nejednom zasadnutí šk. stolice rokovalo. Z tónu inej chuti tiež nemohli dostávať organisti jako čím skôr odísť. Nebolo dobrej vôle organistovi zabezpečiť jeho dôchodky a pripraviť mu zdravý, zodpovedný a jeho stavu primeraný byt.

Neúspech vo vyučovaní a výchove

Tieto veci vysvetlia mnoho o terajšom stave šk. mládeže a vôbec o vyučovaní. Veď sa učitelia (spolu organistovia) preháňali jeden po druhom neraz polročne ba ešte častejšie, boly v roku medzery v ktorých sa nevyučovalo, neraz slabšie svedomia riadili sa dľa vety (aspoň tak to vyzieralo): jaký plat - taká práca. Teda nečudovať sa pomerom. Chcieť lepšie pomery znamená: vzbudiť porozumenie pre školu - priniesť aspoň možné obety - postaviť nový org. uč. byt (spojený so školou, aby bol oslobodený od dane) - zabezpečiť org. jeho miestne dôchodky a keď je vo farnosti súci org. učiteľ držať si ho, aby sa neskazil, ale zostal vzorom, vychovávateľom a činiteľom i v kat. akcií. Po týchto nie moc povznášajúcich slovách o škole uvediem za spomenuté roky v Kostolnej Vsi učinkujúcich organistov a učiteľov.

Učitelia

Pri príchode do Kostolnej Vsi našiel som dve učiteľské sily: Josefa Jančoviča, org. - sp. Učiteľa a Zdenku Rigerové. Prvý bol Slovákom, druhá Češka.

Josef Jančovič

Josef dľa krátkeho pobytu posudzujúc (len 2 týždne sme boli spolu) a utvárajúc si mienku dľa počutých vecí od farníkov a iných verejných činiteľov bol človekom schopným, avšak mnohé náležitosti, ktorým podľahnul urobili i jeho nešťastným, iným neznesiteľným, za učiteľa a vychovávateľa nesúcim. O jeho schopnostiach a súcosti svedčia prvé roky jeho účinkovania. Mládež šk. držal na úzde, vodil do kostola, naučil istej disciplínovanosti. Ďalej jeho agilite sa podarilo za dosť ťažkých okolností previesť stavbu kostolnej ohrady. Pritom sa miešal veľmi do politických pomerov. Využil každú príležitosť, do ktorej sa dalo zadrapiť a nebolo na doline vrchnosti, učiteľa, verej. Činiteľa, ktorého by nebol oznamoval nadriadeným úradom a tiež inštancie v štáte, na ktoré by nebol podal svoje sťažnosti. Pravopis týchto listov, obtak, myšlienkový postup poukazoval na nenormálneho človeka (možno že boli koncipované v alkoholickom stave). Napriek tomu som mal s ním súcit. Ľutoval som toho človeka, ktorý takto spustnul. Súdil som nato, že nenašiel v živote, snáď v prvých rokoch človeka (učiteľa k. kňaza), ktorý by mu bol porozumel a podal mu ruku, aby mohol svoje schopnosti zasvätiť verejnému dobru. Ďalej muselo na jeho vývin účinkovať to, že nemal rodinného života. Jeho manželka dľa veku mu mohla byť matkou. Pri mojom príchode bol už vdovcom. K tomu dal sa ešte na pijanstvo. V obci našiel súcich kamarátov do vôle. Prostriedky nato neboly asi všetké z jeho platu. Možno to nerobil úmyselne. Veď neobjednával bes každej opatrnosti pre školu všetko možné. Od materiálu vynútil také obnosy, že na tie sa roky a roky odvolávali z materiálu, že škole dali viac jako jej patrilo. Doč. Správca fary, aby jako predseda šk. stolice mal od neho pokoj, dal ho občanmi zvoliť i za pokladníka a tak nemal žiadnej kontroly. Pri mojom príchode chudákovi sa uš tak nakopily účty (myslím na nenávidenosť jeho so všetkých strán mimo pastojníkov u fľaše), že prvú nedeľu či druhú po príchode som bol aj ja predvolaný za svedka cirk. k disciplinárnemu pokračovaniu, ktoré mu na krky zavesil Okr. úrad. Jednalo sa o dajaké udania, že znemravňoval školáčky. Dľa predvolaných zdá sa, že v tejto veci bol nevinný. No nástupca okr. súdu pásol po každom výroku, ktorý bol Jančovičovi neprajný (zdá sa, že bol proti nemu osobne zaujatý). Sám učiteľ to popieral, hoci k iným takým činom k dospelým a jemu služobne podriadeným sa otvorene priznal. Dľa výsledku vyšetrovania šk. inšpektor toho času mu radil odísť na iné miesto, aby prevedené disciplinárne pokračovanie nemalo pre neho horšie následky. So strany cirk. som sa s tým tiež uspokojil, lebo som aj za krátky spoločne strávený čas zbadal, že kazí farníkov. Tu však nebolo možné od neho dostať vyúčtovanie. Odišiel a ostalo po ňom asi 4.000.- Ks. dlžoby na účet školy. Niečo nato splatil jeho brat, iným účtom sa nepriznával, hoci neskôr vysvitlo, že aj tie nie sú ešte vyplatené. Keďže v takom stave nikto nechcel prevziať pokladníctvo, aj to zostalo na krku predsedu šk. stolice. Odvtedy začalo to živorenie školy finančne. Sám notariát snížil ročné príspevky a aj tieto snížené neplatil. Až po môj odchod z fary tieto veci neprišly do koľaje.

Zdenka Poláková r. Rigerová

Zd. Rigerová jako učiteľka plnila si svoje povinnosti. Náboženský zdala sa dosť dobre založená. Na jaseň 1934. sa vydala do Nitr. Rudna. Prišlo sa jej za krátko deliť medzi rodinu, školu, vedenie domácnosti. K tomu pristúpilo to, že dochádzala vyučovať z N. Rudna. Dobrej vôle bolo dosť, no jednak 2 povolania jedna osoba nemôže trvale zastávať. Prichodilo k tomu, že na I. org. učit. stanici boly časté zmeny i uprázdnenia a tak jej samej prišlo vyučovať obidve oddelenia (striedavo sa vyučovalo v jednej miestnosti). Keď k tomu aj plat od obce veľmi nepravidelne dostávala ba ku koncu vôbec nie, prichádzala aj ona do pokušenia: zlachčovať si učit. povinnosti. Svojej rodine sa celkom venovala. Konečne matka a žilka v nej zvíťazila a dňom 31.VIII.1938. sa zriekla stanice. Pravda ešte aj na rok 1941. sa predĺžily mesačné splátky, v ktorých jej obec spláca jej platové pohľadávky. To je karakteristické na šk. pomery. Na I. def. Org. učit. stanici sa učitelia hodne často zamieňali.

Ladislav Rulšek

Po Josefovi Jančovičovi zvolený kavlifikovaný org. -uč. sa stanice bez nastúpenia zriekol. Zvolil sa nekvalifik. Lad. Rulšek jako učiteľ konal si svedomite svoje povinnosti, lebo už aj pre tým účinkoval jako výp. učiteľ. Nebolo však farníkom po vôli, že nemajú organistu. Na Veľkú Noc získali sme na výpomoc organistu. Prišiel po známosti s miestnym farárom. Zaopatrenie dostal na fare. Farníci sa ho ako tak utíšili do konca šk. roka.

František Hnáth

7.VII.1934. bol zvolený ako doč. Učiteľ na tú stanicu František Hnáth. Celá farnosť ho s radosťou prijala. Bol synom bývalého učiteľa org. Josefa Hnátha a k tomu rodák z Kostolnej Vsi. Org. povinnosti znal, aj si ich konal. V škole sa vyznal. Bolo zvláštne že jako mladý učiteľ nemal učit. ambícií, čo mu zazlievali aj jeho okolití kolegovia. Dosť si zanedbával aj svoj vonkajšok, čo mu dávalo ráz jakejsi nedbalosti. Ináč jeho voľný čas vyplňoval hrou na hudob. nástrojoch a maľovaním obrazov. Jako vychovávateľ mimo školy nevlíval prajne ani na dietky ani na občanov. Nebol zhareným. Ale náboženský žil uzavreto len pre seba. Pred ľuďmi zas povoľovaním ich mienky chcel získať popularitu. S miestnym farárom si neporozumel. Hneď pri začiatku ho považoval nový p. Org. za svojho nepriateľa. Prišlo k roztržke by vzbure pri deľbe organistovských dôchodkov (ovocie org. záhrady, ktoré predal potom sa žaloval občanom), hoci sa prevádzala dľa šk. Pravidiel a sám súhlasil so spôsobom deľby. Prišlo ešte k niekoľkým sporom, ktoré rozriešil a urovnal Najd. Ordinariát. Malo to ovšem len neprajný následok, že nekonalo sa pozitívnej práce medzi farníkmi. Farár zostal sám a organista tiež. Samotné zlepšenie org. bytových pomerov a usporiadanie plat. Povinností zostalo pre tú istú nejednotnosť na mŕtvom bode. Po roku bol zvolený na ďalší rok. Potom po skúške spôsobilosti zvolili si ho členovia šk. stolice (predseda nehlasoval), hoci boli upozornení na platové zaťaženie počas jeho vojanskej služby, za definitívneho.

Ladislav Hnáth

Po odchode na vojan. Službu bol zvolený jeho brat Lad. Hnáth. Po dvojmesačnom učinkovaní pre nedodržanie volebnej lehoty mu Referát mšano odoprel plat. Pre túto príčinu zo stanice odišiel a na novom súbehu bol zvolený už uchádzač s učiteľ. dospelosťou. Pre Lad. Hnátha sa konečne na intervenciu Ord. cestou milosti vymohol plat.

Albert Bránsky

Nástupcom bol Albert Bránsky, pôvodom z Handlovej. Neviem prečo, ale nemal viery. Či si to už z domu doniesol alebo snáď bol to výsledok ľahostajnej výchovy na šk. učit. ústave. Bilo to až farníkom do očú (ktorí v tej veci dosť znesú) pri bohoslužbách. Vďaka P. Bohu, že nesympatizovali s ním, takto aspoň jeho náboženská nakasenosť sa nechytila farníkov. Jeho práca v škole nebola tiež moc lepšia. No poukončení šk. roku na nový súbeh bolo dosť uchadzačov a tak bola nádej, že sa pomery zlepšia.

Bohuslav Kutňák

Z uchádzačov dľa priložených dokladov a odporúčaní bol zvolený Moravan Bohuslav Kutňák. Za celého svojho účinkovania som tohto poznal jako presvedčeného a otvoreného katolíka, vzorného a svedomitého učiteľa a organistu. Bol skúšaným organistom, účinkoval predtým aj jako katechéta. V kostole nikdy sa neujal práce za organom, dokiaľ si napred neodbavil krátku poklonu sviat. Olt. Príkladnou usilovnosťou nacvičoval s farníkmi nedeliami piesne dľa Jednot. Spevníka. V škole si to bral vážne. Od neho som to prvý raz počul: Jako by mohol brať plat, keby si premeškal povinnosti. No na škodu farnosti po krátkom účinkovaní dostal sa na školu v Čechách. Uznal som mu to. U nás bol len výpomocným učiteľom a na mieste doma mal výhľady na stále miesto so všetkými platovými výhodami.

Ján Pátrovič

Po jeho odchode na vypísaný súbeh bol zvolený Ján Pátrovič, pravda tiež bez učit. dospelosti. Nastúpil v dec. 1937, aby sme ho už jako organistu mali na 8. X. a ku sviatkom. No v Nitre ho neschválili. Na sviatky vianočné sa mu farníci poskladali. No zadovážiť obnos k jeho výplate do výšky učit. platu zostalo na hlave farára. Farníci si to vôbec k srdcu nepripustili, odkiaľ to vezme. Úplne vyrovnať sa mi to podarilo až po 1 roku zvlášť z dôchodkov organistovských po dobu nezaplnenej stanice. Rozhodli sme sa teraz na návrh Nitry ku zvláštnemu kroku. Zvolili sme učiteľku tak, že dajako jej farníci z Kostolnej Vsi priplatia úbytok, srážaný na org. dôchodky.

Alica Guštárová

Zvolená sa menovala: Alica Guštárová. Bola skúsenou a schopnou učiteľkou. Dobrá katolíčka a súca i k práci medzi ľudom. Robilo ťažkosť to inkasovanie protihodnoty za naturálie dodávané filiálnymi obcami organistovi. Tu sa ukázalo, jak málo porozumenia majú i s vlastným učiteľom. Keď predseda šk. stolice, ktorý takýchto odióznych vecí dosť mal, inkasovanie prevziať nechcel a z členov šk. stolice nikto sa toho neujal, zostala táto záležitosť samej novozvolenej. Veľmi okatý ťah vo farnosti. Jak farár tak i organista svoj žobrácky plat si musí sám skoro od čísla k číslu pýtať a byť spokojný, keď ho s prídavkom nadávky dostane, prípadne aj nedostane a to vo výške, no jakú si ho poplatník odhadne. Nedostala všetko, no po predaní ovocia org. záhrady bola odškodnená.

Frant. Hnáth

Konečne posledné dni org. r. 1938. sa def. - zvolený org. - učiteľ František Hnáth z vojančiny vrátil. Tešil som sa tomu, že bude koniec kalvárií s vypisovaním súbehov, s neprestajným podávaním žiadostí o plat, starosťami odkiaľ a kedy vyplatiť taxy za súbehy. Práce sa ujal s chuťou. Pomer za tento úsek jeho učinkovania v Kostolnej Vsi bol s miestnym duchovným lepší. Nastávajúceho roku 1939. na jar sa oženil s dcérou farníka v Kostolnej Vsi. No od toho času bolo viac badať, že to čo sa povráva, je skutočnosťou, že chce odísť na inú stanicu. Vyhováral sa na nezodpovedný byt, nezdravý a nedostatočný pre rodinného človeka. Viackrát prehlásil, že keď mu postavia nový, sa aj písomne zaviaže k ďalšiemu učinkovaniu vo farnosti. Tiež požadoval vyrovnanie zaostalosti na plate od obce: Kostolná Ves. Keď však ani v jednej z považovaných podmienok sa neprejavovala ochota k náprave a sám mal snáď aj iné pohnútky, dňom 31. XII. 1939 sa stanice zriekol a prešiel na r. kat. ľud. Školu v Zubáku za org.- učiteľa.

Jednotriedka

Teraz nastaly na škole dvojmesačné prázdniny. Cez celý čas sa nevyučovalo, lebo škola v šk. roku 1939 / 40. bola iba jednotriedkou. Stalo sa to tak následkom nariadenia min. o zvýšení žiakov v jednej triede (V. 1939). Hoci prišly neskoršie výzvy o zvolení druhej uč. sily, šk stolica sa pridŕžala predošlého svojho usnesenia a zostala jednotriednou. Veľa pritom rozhodovala aj tá okolnosť, že dlhy vzrástly a chceli sme sa ich aspoň takto zbaviť. Pre tú istú príčinu zostala škola jednotriednou aj v šk. roku 1940 / 41; hoci to narážalo na veľa ťažkostí jak u cirk. tak u št. nadriadenej šk. správy.

Uprázdnenie cez 2 mesiace

Zpät k veci prečo zostala škola bez učiteľa celé 2 mesiace. Na prvý súbeh došlo viac žiadostí i kvalifikovaných učiteľov. Zvolený najmladší, slobodný, na predošlom mieste len vo výmennom pomere zvolený- keď pozrel školu, byt, soznámil sa s miestnymi dôchodkami, stanice sa na druhý deň z domu telegrafične zrieknul z existenčých dôvodov. Opravujem: prvý súbeh bol bezvýsledný. Na druhý, vypísaný a pre nekvalifikované sily, došlo kopu uchadzačov. Keď sme teda zostali zas len bez učiteľa a organistu a už nám skoro natískali z obce nedonka, ktorý do školy vo výchove dietok nebol súci a organovať nevedel, - telegrafoval som na svoju päsť jednému z nekvalifikovaných uchadzačov ale s kantorskou skúškou. Odpoveď znela, že stanicu prijíma, hoci štát takémuto miestne dôchodky iba po 50% výšku patričného odpíta doplňoval.

Jozef Blaho

Takto po dlhej prestávke asi 20. II. 1940. začal jeho org. - učiteľ v Kostolnej Vsi pracovať: Jozef Blaho. Začiatky, zvlášť dokiaľ na fare býval a sa stravoval, boly sľubné. Pri organe a speve sa veľmi dobre vyznal a horlive sa ujímal všetkých s tým spojených záležitostí. K Veľkej noci neúnavne nacvičoval spevy, pašie, obrazy Veľkého týždňa. V škole si tiež veľmi zručne a prirodzene vystupoval jako odborne vzdelaný učiteľ. Deti naučil disciplíne, doháňal s nimi zameškanú látku. Takže i šk. inšpektor pri návšteve veľmi prajne a chválitebne sa o ňom vyslovil jak o dokázanom prospechu tak i o úradnom dopisovaní. Zbadal som, že pridlho zostáva večerami s mládežou zvlášť s dievčaťmi. Prichádzal som na základe pozorovania, že jeho horlivé cvičenia spevu, neskôr divaiel je hľadanie príležitosti, aby mohol byť s dievčatmi. Konečne to nebolo len mojím pozorovaním, to zbadali a dali mu aj veľmi cítiť v N. Rudne, že si to neprajú. Začal i priveľké známosti s jednotlivcami, ktoré neboli najlepšieho chýru. Tak sa aj na ňom splnilo, čo vedeli dokázať aj na iných učiteľoch a na ktoré chodníčky ľahko by sa dostal s priateľstvami bez výberu aj duchovný - že si kostolanci pokazili zase jedného učiteľa. Následkom bolo, že sa rozišiel s miestnym farárom. Styky sa umenšily na úradné a aj to zriedkavé. Ľutoval som ho pri odchode, že po tak sľubných začiatkoch, tak skončil, že som to musel bez pomenovania na znak odsúdenia a nesúhlasu spomenuť i v kázni. (Šk. dietky odmeňoval aspoň na konci roka, že si ich zavolal na hostenie do bytu, ktoré trvalo po polnoci, boli tam chlapci i dievčatá. Mala to byť odmena za to, že mu byt osporadúvali. Neskúmal som nič ďalej, ani nepredpokladám nič zlého. Ďalej som do toho nenúral. Rodičia o tom vedeli. S kazateľne som im to dal cítiť, že je to hriešna nedbalosť z ich stránky.)

Rud. Slimák

Prázdniny jako obyčajne sme strávili bez organistu. Na prvom súbehu zvolený Rud. Slimák po dostavení sa na stanicu koncom júľa, keď si byt a školu prezrel, stratil chuť, stanice sa zriekol a odišiel. Na nový súbeh prihásilo sa uchádzačov hodne. Traja si stanicu aj obzreli a vážne sa o ňu zaujímali. Tým väčšiu radosť som mal z toho, že boli odchovancami kat. učit. ústavov.

Viktor Adamík

Zvolili najstaršieho menom Viktora Adamíka, ktorý mal prezenč. voj. Službu už za sebou a sa osvedčil, že na stanici aspoň cez šk. rok vytrvá a keď sa postarajú o vhodný byt, nemieni meniť svoje pôsobište. Za pomerne krátku dobu spoločného účinkovania sme veľmi dobre vychádzali. Len toho som ľutoval, že nedostal som prv takého učiteľa, s ktorým sa dá v kostole a medzi farníkmi spoločne a svorne pracovať. Kiežby nepochodil na chodníčky mnohých svojich predchodcov. Nech, by zostal verný ideálom, i ktorými vyšiel do života; uveril, že spoluprácou s miestnym duchovným dopracuje sa trvalým výsledkov a zaistí si neskoršie to, čo mu patrí od farníkov. Nech je on v rade svojich predchodcov zas jedným z tých málo, ktorí sa pri snahe získať si občanov a farníkov nezdegradovali, ale zostanúc na výške, ktorá patrí a zodpovedá ich stavu, pozdvihli v mnohých ohľadoch zanedbaných občanov a farníkov.

Št. školy

Nakoľko pod záhlavím ,,škola" som len miestnu mal na zreteli jako cirkevnú, ešte k uceleniu obrazu pridám niekoľko poznámok o školách farnosti, ktoré sú štátne. Vďaka P. Bohu a jeho prozreteľnosti na týchto školách sme mali za celý čas takých učiteľov hlavne aspoň správcov škôl, ktorí nielen že nerobili farárovi starosti o výchove dietok a občanov, ale skôr mu v tom pomohli nielen v obci ale pri niektorých slávnostiach (prvé sv. prijímanie, Božieho Tela, vzkriesenie) i v kostole. Kiežby P. Boh i naďalej miloval aj tým prejavom farnosť a poskytnul pomoci miestnemu farárovi tým, že mu požehná vždy a vo všetkých jemu overených obciach dobrých, svedomitých a príkladných učiteľov a zvlášť správcov škôl.

Refrén

Odchod z fary mal pre mňa ten istý refrén jako príchod. V prvý týždeň príchodu prišli predsedu šk. stolice na obnos 700.- Ks. sekvestrovať pre nezaplatené org. dane; ktorý obnos, keď chcel vyhnúť dražbe aj splatil. Trvalo to potom vyše dvoch rokov, kým súdom donútil patričných pp. org.- učiteľov aby si svoje podlžnosti vyrovnali. Behom učinkovania na fare so 2 razy dostal sa dostal sa do nebezpečia, že sám zo svojho mal uhradiť plat učiteľom, ktorý im nadriadená št. vrchnosť odoprela. Na konci zas došlo k popísaniu nábytku a zabaveniu kongury k zaplateniu penzíjneho príspevku Tu učinkujúcich výpomocných učiteľov. No vo vedomí, že žiadaný obnos v dobe po sekvestovaní je vyplatený, vlastnosť matky tvoriaci nábytok sa spredal. Kongura bola však až vtedy zabavená, keď mi už neplatila. Vďaka P. Bohu, ktorý má týchto iba ironicky pomenovaných ,,radostí" oslobodil. Aspoň na konci mám radosť, že je tomu koniec.

O.A.M.D.G od 31. VII. 1977

Na žiadosť autora časti kroniky je táto časť momentálne nedostupná.

PREPIS: Peter Šimora, Jozef Šimora

Kronika farnosti Kostolná Ves (.pdf - 526 kB)